Robert Baden-Powell

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Robert Baden-Powell
Robert Baden-Powell
britský generál a zakladateľ skautingu

Narodenie 22. február 1857
Londýn, Spojené kráľovstvo
Úmrtie 8. január 1941 (83 rokov)
Nyeri, Keňa

Robert Baden-Powell celým menom Lord Robert Stephenson Smyth Baden-Powell lord of Gilwell nositeľ radov a vyznamenaní OM, GCMG, GCVO, KCB (* 22. február 1857, Londýn, Spojené kráľovstvo – † 8. január 1941, Nyeri, Keňa) bol vojak, ale predovšetkým zakladateľ skautského hnutia.

Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako šiesty syn (celkovo mal 7 bratov) v rodine profesora geometrie na Oxfordskej univerzite Harry Baden-Powella. Otec mu zomrel ako trojročnému, potom si ho na starosť vzala matka.

Po absolvovaní Rose Hill School v Tunbridge Wells bolo B.-P. udelené štipendium na súkromnej strednej škole Charterhouse school v Godalmingu, grófstvo Surrey. Tam v neďalekých lesoch získaval svoje prvé skúsenosti so stopovaním, lovom a kuchynskou úpravou úlovkov. Ale aj prvé skúsenosti vyzvedača, pretože išlo o činnosť zakázanú a neskôr stíhanú vychovávateľmi. Hral na piáno a violu a vynikajúco kreslil. Počas svojej služby v Indii publikoval kresby tamojšej prírody v britskom magazíne Graphics. Ilustroval všetky svoje príručky – pre vojenských prieskumníkov i skautov. Jeho štýl pripomína kresby amerického spisovateľa, ilustrátora a zálesáka Ernesta Thomsona Setona. Prázdniny trávil väčšinou na lodiach, plachtením a veslovaním so svojimi bratmi.

Vojenská kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Do aktívnej služby sa zapojil ako podporučík (2nd lieutenant) v roku 1876 v 13. husárskom pluku v Indii. V roku 1895 plnil zvláštne úlohy v Afrike a do Indie sa vrátil roku 1897 ako veliteľ 5. jazdnej hliadky.

V čase, keď začali búrske vojny, bol už plukovníkom (najmladším v Britskej armáde). Baden-Powell dostal na starosť organizovanie jednotiek hraničiarov na pomoc pravidelnej armáde. S takmer nevycvičenými mužmi sa Baden-Powell rozhodol proti mnohonásobnej početnej presile radšej brániť, a ako miesto obrany zvolil regionálne centrum Mafeking. Cieľom bolo zdržať Búrov v bojoch vo vnútrozemí, kým sa nevylodí armáda. V Mafekingu bolo asi 800 mužov pravidelnej armády a polície, a ďalších 300 mužov z radov obyvateľov. Ako spojky a poslíčkovia pracovali chlapci vo veku 12 – 15 rokov, organizovaní v jednotkách kadetov. Celkovo sa na vojenských operáciách zúčastnilo asi 2000 ľudí. Opevňovacie práce začali 19. septembra 1899.

Búrovia vyhlásili vojnu 12. októbra a očakávaný útok nastal onedlho – prvé strely dopadli na Mafeking 16. októbra. Proti presile 8000 búrskych vojakov obrancovia vydržali 217 dní. Veľký podiel na tomto úspechu mal Baden-Powell a jeho neobyčajne prefíkaná taktika. Napríklad boli vytvorené falošné mínové polia (tak, aby Búrovia a ich špehovia v meste mali všetko dobre na očiach). Jednotky obrancov sa pri pohybe dôkladne vyhýbali neexistujúcim prekážkam z ostnatého drôtu, pre zdanlivé zvýšenie ich počtu obrancovia rôzne presúvali zbrane a svetlomety (improvizované z acetylénovej lampy a plechovky od kompótu). Takto sa Baden-Powellovi podarilo Búrov presvedčiť, že mesto je príliš dobre strážené na priamy útok a vydržať až do oslobodenia vylodenými posilami 17. mája 1900. Týždeň pred oslobodením, vedomí si blížiacich sa posíl, Búrovia útok podnikli, ale obrancom sa ho podarilo odraziť.

Úspešná obrana Mafekingu bola dlho jediným pre Britov priaznivým vývojom vo vojne, a tak pútala značnú pozornosť domácej verejnosti. Po oslobodení vypukli v Británii ohromné oslavy. Baden-Powell sa stal národným hrdinom a najmladším brigádnym generálom.

Po práci na založení juhoafrickej polície sa Baden-Powell roku 1903 vrátil do Anglicka, aby nastúpil vo funkcii generálneho inšpektora jazdy.

Skautské hnutie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1907 zorganizoval tábor na ostrove Brownsea, čo je dnes považované za počiatok skautského hnutia.

Baden-Powell bol do šľachtického stavu vymenovaný v roku 1922.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]