Rodonit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rodonit
Rodonit
(Mn+2,Fe+2,Mg,Ca)SiO3
Všeobecné informácie
Trieda Silikáty
Zaradenie VIII/F.27-10
Rok objavenia 1819
Pôvod názvu z gr. rhodos - ružový
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava triklinická
Bodová grupa 1
Priestorová grupa P1
Mriežkové param. a=6,68 Å
b=7,66 Å
c=12,22 Å
α=111,1 °
β=86,016 °
γ=93,203 °
V=581,04
Z=10
Morfológia
Habitus masívny, tabulárne kryštály
Zrasty lamelárne zrasty
Optické vlastnosti
Farba(y) ružový, červený, hnedý, žltý, čierny
Farba vrypu biely
Lesk sklený
Pleochroizmus trichroizmus
X=bezfarebný
Y=bezfarebný
Z=bezfarebný
Priesvitnosť priehľadný až priesvitný
2V 58-73 ° (vypočítaný 58 °)
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 6
Hustota 3,5-3,7 kg.dm−3
Štiepateľnosť dokonalá podľa {110}
Lom nepravidelný
Odrody a variety
fowlerit, keatingit
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Rodonit je minerál kryštalizujúci v triklinickej sústave, chemicky kremičitan mangánatý s prímesami Fe, Ca a Mg - (Mn+2,Fe+2,Mg,Ca)SiO3.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Rodonit vytvára tabuľkovité kryštály, často so zaoblenými hranami. Vyskytuje sa aj v celistvej alebo zrnitej podobe. Býva ružový až ružovočervený, ale aj hnedasto červený, vryp má biely. V rodonite sa často nachádzajú čierne žilky mangánových minerálov, ktoré vznikli pri hydrotermálnych premenách. Je to priehľadný až priesvitný minerál. Na kryštálových plochách má sklený lesk, ktorý prechádza na štiepnom povrchu do lesku perleťového.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniká v premenených horninách s obsahom mangánu a v metasomaticky premenených sedimentoch. Ide najmä o skarny a mramory.

Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Rodonit sa pomerne ľahko taví, pričom vzniká sklovitá hmota, niekedy aj sfarbená.

Výskyty na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Banská Štiavnica, Heľpa, Rožňava, Smolník, Žakarovce.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]