Rokoková hudba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Rokoková hudba je hudba tzv. galantného štýlu.

Obdobie rokoka tvorí prechod medzi barokom a klasicizmom. Predstavitelia tohto obdobia kriticky reagovali na barokový pátos a veľkoleposť. Počiatky siahajú do 18. storočia vo Francúzsku.

Hlavné črty: hravosť, ľahkosť, odklon od kontrapunktického vypracovania hlasov, groteskná inštrumentácia, tanečný rytmus, sklon ku krátkym, ľahko zapamätateľným melódiám, v hudbe dominujú rôzne ozdoby.

Hlavní predstavitelia: F. Couperin, J. Ph. Rameau, G. Ph. Telemann.