Rómaioi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Romaioi)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Rómaioi (gr. Ρωμαίοι - doslova Rimania) alebo Rómioi (gr. Ρωμιοί) alebo po slovensky zriedkavo Romaiovia je grécky názov obyvateľov Východorímskej/Byzantskej ríše používaný (v tomto zmysle) od 4. stor. do zániku Byzantskej ríše. Po zániku Byzantskej ríše sa do začiatku 19. storočia týmto menom označovali najmä grécky hovoriaci ortodoxní kresťania, pričom sa toto označenie zriedkavo v Grécku používa aj dnes.

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod výrazu siaha do 3 stor. po Kr., kedy v roku 212 vydal rímsky cisár Caracalla tzv. Constitutio Antoniniana, čím poskytol rímske občianstvo všetkým slobodným obyvateľom Rímskeho impéria. Tak sa zároveň každý v ríši mohol nazývať Rimanom, po grécky Romaios/Romios.

V 4 stor. sa u Grékov postupne prestáva používať ich staré meno Heléni (Έλληνες, Hellénes), ktoré teraz neoznačovalo príslušníka národa, ale jednoducho človeka, ktorý nie je kresťan, pohana. Tak sa teda z Helénov stali Rimania. V r. 395 sa Rímska ríša rozdelila na východnú a západnú, pričom vo východnej časti sa presadil grécky národ a stala sa z nej grécka ríša. Obyvatelia Byzantskej ríše sa však stále nazývali Romaioi (Rimania).

V 12 stor. sa postupne objavuje snaha o zavedenie mena Heléni a oživuje sa grécky nacionalizmus. Nástupom dynastie Palaiologovcov sa obyvateľstvu Byzantskej ríše predostrie že sú potomkovia antických Helénov (Grékov) a slovo Riman sa používalo iba ako úradné označenie občana. Túto renesanciu gréckeho národa podporovali aj učenci tých čias, ako filozof Georgios Gemisthos Plithon či spisovateľ Laonikos Chalkokondilis.

Pádom Byzancie a začlenením Grékov do Osmanskej ríše sa však tento patriotizmus postupne vytráca a vracia sa k označeniu Romaios ako k národnému označeniu grécky hovoriacich ortodoxných kresťanov. Romaiskú identitu udržiavali ortodoxní kňazi, keď podporovali grécke školy a cirkevné správy v ríši. V 17. stor. sa však opäť začína prebúdzať helenizmus a opäť sa vyzdvihuje kultúra antických Grékov, predkov Romaiov. Tento šíriaci sa nacionalizmus vyvrcholí v 19 stor. do Gréckej vojny za nezávislosť, kedy Romaiovia porazia Turkov, pričom sa tu stretávajú s pozitívnymi ohlasmi Európanov, filhelénov, ktorí ďalej podporujú Romaiov, aby sa znovu označili ako Heléni (Gréci). Tak v roku 1830 vzniká Helénsky štát (Grécko), pričom sa upevnil grécky patriotizmus, odmietlo sa označenie Romaios a znovu sa začal používať termín Έλληνας (Éllinas, Hellén).

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Periklis Kountouriotis-Istoria ton Ellinon kata tin Ottomaniki periodos.