Roman Michelko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Roman Michelko
slovenský prozaik, politológ a publicista
Roman Michelko
Narodenie29. apríl 1971 (52 rokov)
Košice, Česko-Slovensko (dnes Slovensko)
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Roman Michelko

Mgr. Roman Michelko (* 29. apríl 1971, Košice)[1] je slovenský spisovateľ, publicista, politológ, youtuber, vydavateľ, politik a poslanec za SNS.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave v odboroch filozofia-história (v roku 1995) a politológia (s vyznamenaním v roku 1996). Od roku 1992 bol jedným z redaktorov časopisu Proglas. Bol jedným zo zakladateľov vydavateľstva Chronos v roku 1994. Pracoval na Katedre histórie Trnavskej univerzity, neskôr v Národnom literárnom centre v sekcii zahraničných štúdií, a v zahraničnom vysielaní Slovenského rozhlasu. V rokoch 1997 až 1999 pôsobil na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Podieľal sa na zakladaní časopisu Kultúra, v rokoch 1999 až 2001 riadil spravodajstvo rádia Hviezda FM v Nitre.

V rokoch 2001 až 2002 pôsobil v Národnej rade SR ako asistent poslanca Augustína Mariána Húsku (HZDS)[2], po roku 2006 ako asistent poslanca Jána Podmanického (Smer).[3] Od roku 2003 bol riaditeľom Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov.[4] Publikoval viac ako 1 200 článkov, štúdií a esejí z oblasti politológie, sociológie, filozofie, histórie a iných spoločenských vied. Je členom Matice slovenskej, v roku 2013 bol jedným z kandidátov na post jej predsedu.[1][5][6] Pôsobil pravidelne ako hosť v relácii Večer na tému v RTVS.

Roman Michelko s komunitou DAV DVA

Píše pravidelne pre Literárny týždenník, Hlavné správy, ZEM & VEK, Slovenské národné noviny, Slovo.[7] Od roku 2018 publikuje pre socialistický časopis DAV DVA, pre ktorý nahráva pravidelne videoblogy Veci verejné. Dlhodobo sa venuje problematike privatizácií.

Príležitostne vystupuje aj vo verejno-právnej televízii RTVS,[8][9][10][11][12][13][14] čo vo februári 2022 vyvolalo nevôľu poslancov strany OĽaNO (Čekovský, Stančík)[15] a žurnalistu Ladislava Bariaka ml.[16], podľa ktorých by sa Michelko nemal vo verejno-právnej televízii vyjadrovať pre jeho minulé politické spolupráce a pre jeho vystupovanie v konšpiračnom Slobodnom vysielači.

V roku 2022 vydal knihu Alternatívne politické systémy.[17]

Je ženatý a má dve deti.[1]

Iniciovanie vydaní[upraviť | upraviť zdroj]

Vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov inicioval vydania tak domácich (Daniel Krman, Alojz Medňanský, Etela Farkašová, Milan Zelinka, Pavol Dinka, Vladislav Suvák, Dalimír Hajko, Jaroslav Klus, Zuzana Cigánová, Ján Čomaj, Ladislav Ťažký, Gabriela Rothmayerová a ďalší), ako aj svetových spisovateľov a vedcov (Cicero, Sofokles, Thomas More, Campanella, Francis Bacon, Diderot, Montaigne, Montesquieu, Sartre, H. G. Wells, Odojevskij, Turgenev, Radiščev, Evelyn Grillová, Atónio Lobo Antues, Thomas Barnard, Peter Schneider, José Lenzini, Charlles Darwin, Rimbaud, Orwell, Huxley, Judith Hermann, Alexander Ivanovič Kuprin, Viktor Pelevin, Nabokov, Stefan Zweig, Rozanov, Alexander Blok, Vladimír Majakovskij, Emile Zola, Charles Dickens, Noam Chomsky, David Schweickart, Michael Albert a další).[18]

V roku 2021 inicioval a vydal knihu Ľudovíta Števka Byť kajúcnikom sa oplatí, ktorú v roku 2022 uviedol Robert Fico v rámci vydavateľstva Free Press.[19]

Vstup do politiky[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách 2020 kandidoval za stranu VLASŤ Štefana Harabina a získal 27 828 hlasov. Strana sa do parlamentu nedostala a so ziskom 2,93 % hlasov nemá nárok ani na štátny príspevok.

V júni 2023 vyhlásil, že bude kandidovať za stranu SNS.[20] So ziskom 25 872 preferenčných hlasov sa z 15 miesta kandidátky SNS prekrúžkoval medzi 10 zvolených poslancov.[21]=[22]

Kontroverzie[upraviť | upraviť zdroj]

V júni 2015 ho vláda SR nominovala do správnej rady Ústavu pamäti národa, kde mal nahradiť historika Slavomíra Micháleka z Historického ústavu SAV, ktorému v rade končilo funkčné obdobie. Napokon vládna strana Smer jeho nomináciu stiahla a novým predsedom správnej rady UPN sa stal Ondrej Krajňák[23][24]

Médiá v tejto súvislosti poukázali na jeho kontroverzné výroky a výzvu na dekriminalizáciu Jozefa Tisa Taktiež na začiatku ukrajinskej krízy Michelko Ukrajincov vyzýval, aby sa nedali zlákať na cestu, ktorou sa po roku 1989 vydali Česko a Slovensko:

„ Pred národnými silami je obrovská úloha – intenzívne a systematicky pracovať na dekriminalizácii prezidenta prvej Slovenskej republiky Tisa. Schytávali by sme za to poriadne mediálne útoky od neoliberálnych médií. Nájdu sa však ľudia, ktorí pôjdu na túto kamikadze misiu? Ako dlho budú schopní schytávať útoky predajných médií? Toto je najväčšia výzva pre národné sily – nájsť a sformovať novú generáciu a jej obsahovú platformu.[23][25] “

V máji 2018 vyslovil názor, že ak by sa aj podarilo vyzbierať 350 000 podpisov potrebných na vyhlásenie referenda o predčasných voľbách, stále bolo k dispozícii podanie na Ústavný súd SR, či je takéto referendum ústavne konformné, či je legitímne, aby sa dĺžka volebného obdobia stanovená ústavou skracovala, a či sú alebo nie sú porušené politické práva. Zdôraznil tiež, že obe neúspešné referendá o predčasných voľbách neboli preskúmané na Ústavnom súde SR, a preto podľa neho nebolo ani jasné, či takéto referendá sú alebo nie sú ústavne konformné, a teda prípustné.[26]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  1. 2006 – Revoltujúci Sizyfos, zbierka filozoficko-politologických esejí [27]
  2. 2009 – Eseje o globalizácii, kniha politologických esejí [28]
  3. 2012 – Medzivojnové európske diktatúry, vedecko-popularizačná monografia [29]
  4. 2012 – Besy kapitalizmu alebo začiatok novej éry?, rozhovory s významnými zahraničnými a domácimi intelektuálmi – filozofmi, sociológmi, politológmi a ekonómami – spoluautor [30]
  5. 2016 – Eseje o kríze[31]
  6. 2019 – Prepisovači dejín (s Ľ. Števko, M. Mahút, M. Puchovský a ďalší)[32]
  7. 2022 – Alternatívne politické systémy[33]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2006 získal prémiu ceny Ivana Kraska (cena za najlepší literárny debut autorov do 35 rokov) za zbierku filozoficko-politologických esejí Revoltujúci Sizyfos.[34]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • Roman Michelko v úlohe vydavateľa na krste knihy Pavla Dinku Žurnalisti - Lovci vo svorke, Klub spisovateľov, Bratislava 26.5.2010
    Roman Michelko v úlohe vydavateľa na krste knihy Pavla Dinku Žurnalisti - Lovci vo svorke, Klub spisovateľov, Bratislava 26.5.2010
  • Roman Michelko v role vydavateľa na krste minirománu B. Pribilincovej A Boh stvoril muža, Klub spisovateľov, Bratislava 22.4.2010
    Roman Michelko v role vydavateľa na krste minirománu B. Pribilincovej A Boh stvoril muža, Klub spisovateľov, Bratislava 22.4.2010
  • Ladislav Ťažký a Roman Michelko na knižnom veľtrhu Bibliotéka 2009, Bratislava 8.11.2009
    Ladislav Ťažký a Roman Michelko na knižnom veľtrhu Bibliotéka 2009, Bratislava 8.11.2009
  • Prezentácia knihy Eseje o globalizácii a autogramiáda, Quo Vadis, Bratislava 29.10.2009
    Prezentácia knihy Eseje o globalizácii a autogramiáda, Quo Vadis, Bratislava 29.10.2009
  • Autorské čítanie z knihy Eseje o globalizácii a autogramiáda, Klub spisovateľov, Bratislava 17.3.2009
    Autorské čítanie z knihy Eseje o globalizácii a autogramiáda, Klub spisovateľov, Bratislava 17.3.2009

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c MICHELKO, Roman [online]. Spolok slovenských spisovateľov, [cit. 2023-10-15]. Dostupné online.
  2. ↑ Táto noc nebude krátka – rozhovor s Romanom Michelkom [online]. Extraplus, [cit. 2010-08-09]. Dostupné online.
  3. ↑ STV našla nezávislého politológa. Je blízky Smeru [online]. Aktuálne.sk, [cit. 2010-08-09]. Dostupné online.
  4. ↑ FERKO, Miloš. Rozhovor s publicistom a vydavateľom Romanom Michelkom [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, 2013-10-06, [cit. 2023-10-15]. Dostupné online.
  5. ↑ Mgr. Roman Michelko [online]. Martin: Matica slovenská, [cit. 2023-10-15]. Dostupné online.
  6. ↑ TASR. Staronovým predsedom Matice slovenskej je Marián Tkáč. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2013-10-19. Dostupné online [cit. 2015-06-11].
  7. ↑ ROMAN MICHELKO [online]. noveslovo.sk, 2012-12-04, [cit. 2019-04-29]. Dostupné online.
  8. ↑ Daniel Milo a Roman Michelko v RTVS k rozpusteniu ĽSNS, RTVS, 9. 4. 2019
  9. ↑ Román Triáda Fyzici, analytici, kabalisti má slovenský preklad [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2021-03-13, [cit. 2023-10-15]. Dostupné online.
  10. ↑ Bibliotéka 2020 v Rádiu DEVÍN [online]. rtvs.sk, [cit. 2022-02-04]. Dostupné online.
  11. ↑ Bibliotéka v Rádiu DEVÍN [online]. rtvs.sk, [cit. 2022-02-04]. Dostupné online.
  12. ↑ Okamihy knihy [online]. rtvs.sk, [cit. 2022-02-04]. Dostupné online.
  13. ↑ Rozhlasový archív RTVS [online]. www.rtvs.sk, [cit. 2022-02-04]. Dostupné online.
  14. ↑ RTVS. Podpis Valáška pod prejavom prezidentky? Podľa politológa to môže spochybniť jej nadstraníckosť [online]. Správy RTVS, [cit. 2022-02-04]. Dostupné online.
  15. ↑ Poslanci OĽaNO kritizujú RTVS za to, že dala v [online]. Denník N, 2022-02-04, [cit. 2022-02-04]. Dostupné online.
  16. ↑ Facebook, [cit. 2022-02-04]. Dostupné online.
  17. ↑ MICHELKO, Roman. Aletrnatívne politické systémy - Roman Michelko | Databáze knih [online]. www.databazeknih.cz, [cit. 2022-02-28]. Dostupné online.
  18. ↑ VSSS :: Spolok slovenských spisovateľov [online]. www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk, [cit. 2022-02-05]. Dostupné online.
  19. ↑ Krst knihy: Byť kajucníkom sa oplatí, od publicistu Ľudovíta Števka [online]. [Cit. 2022-02-05]. Dostupné online.
  20. ↑ TA3, TA3 COM | TELEVÍZIA. Novou posilou SNS by mal byť politológ Michelko. Tvrdí, že voľby budú prelomové [online]. TA3, 2023-06-03, [cit. 2023-06-04]. Dostupné online.
  21. ↑ Voľby do NR SR 2023: Prednostné hlasy pre kandidátov na poslancov [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2023-10-01. Dostupné online.
  22. ↑ KYSEĽ, Tomáš. Prezidentke hrozia väzením a lojálni nikdy neboli. Kto sú deviati Dankovi ľudia, na ktorých môže stáť Ficova vláda. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-10-03. Dostupné online [cit. 2023-10-15].
  23. ↑ a b KERN, Miro. Zastal sa Tisa, Fico ho navrhuje do Ústavu pamäti národa. Denník N (Bratislava: N Press), 2015-06-11. Dostupné online [cit. 2015-06-11]. ISSN 1339-844X.
  24. ↑ SITA. Vláda vymení svojho nominanta v Správnej rade ÚPN. Pravda (Bratislava: Perex), 2015-06-11. Dostupné online [cit. 2015-06-11]. ISSN 1336-197X.
  25. ↑ Konferencia SSI Korene - Mgr. Roman Michelko [online]. youtube.com, [cit. 2015-06-11]. Dostupné online.
  26. ↑ ŠTEVKO, ĽUDOVÍT. Roman Michelko: Pozadie slovenskej krízy [online]. noveslovo.sk, 2018-05-25, [cit. 2022-02-18]. Dostupné online.
  27. ↑ Revoltujúci Sizyfos [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, 2013-10-06, [cit. 2023-10-15]. Dostupné online.
  28. ↑ Eseje o globalizácii - Roman Michelko - Prognózy sa napĺňajú [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, 2009-05-21, [cit. 2023-10-15]. Dostupné online.
  29. ↑ Internetové kníhkupectvo Vydavateľ.sk: Dielo: Medzivojnové európske diktatúry [online]. Matica slovenská, [cit. 2012-08-14]. Dostupné online.
  30. ↑ Martinus.sk: Dielo: Besy kapitalizmu alebo začiatok novej éry [online]. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, [cit. 2012-08-14]. Dostupné online.
  31. ↑ Eseje o kríze [online]. pravnickaliteratura.sk, [cit. 2021-03-04]. Dostupné online.
  32. ↑ TASR. Autori knihy Prepisovači dejín upozorňujú na manipuláciu s faktami. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-04-25. Dostupné online [cit. 2023-10-15].
  33. ↑ Paperback: Alternatívne politické systémy (Roman Michelko) | bux.sk. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online.
  34. ↑ Výročné ceny Literárneho fondu za rok 2006, Prémia Ceny Ivana Kraska za rok 2006 [online]. litfond.sk, [cit. 2009-07-19]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Roman_Michelko&oldid=7836262“