Ronald Ellwin Evans

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ronald Ellwin Evans
Ronald Ellwin Evans
astronaut NASA
Št. príslušnosť Spojené štáty
Dátum narodenia 10. november 1933
St.Francis, Kansas, USA
Dátum úmrtia 6. apríl 1990 (56 rokov)
Scottsdale, Arizona, USA
Iné zamestnanie pilot
Hodnosť plukovník, USAF
Čas vo vesmíre 12 dní 13 hodín 52 minút
Kozmonaut od 1966
Misie Apollo 17
Znaky
misií
Apollo 17-insignia.png
Kozmonaut do 1977

Pozri aj Biografický portál

Ronald Ellwin Evans (* 10. november 1933, St.Francis, Kansas, USA – † 6. apríl 1990, Scottsdale, Arizona, USA) bol americký kozmonaut, ktorý sa zúčastnil poslednej mesačnej misie Apollo 17

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a výcvik[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo strávil v Topece, hlavnom meste Kansasu. Po základnej a strednej škole tu absolvoval aj elektrotechnickú fakultu. A tiež sa tu zoznámil a oženil s Janet Pollmovou. Ešte na fakulte v Kansase prešiel dobrovoľným vojenským výcvikom a potom, s diplomom inžiniera, nastúpil k vojenskému námorníctvu. Tiež začal s lietaním na cvičných strojoch. Potom bol prevelený na tri roky k bojovému útvaru ako stíhací letec v Tichomorí. Po návrate do USA bol dva roky leteckým inštruktorom a študoval na postgraduálnej škole vojenského námorníctva. Skončil ju úspešne v roku 1964 a nastúpil k letke VF-51 na lietadlovú loď Ticonderoga.

V roku 1966 ho prijali do piatej skupiny pripravujúcich sa kozmonautov v NASA. To znamenalo ďalšie štúdium a ďalšie cvičné lety, aj keď už mal na reaktívnych lietadlách nalietaných viac ako 4000 hodín. Bol zaradený do podporných posádok Apollo 7, Apollo 11 a do záložnej posádky Apolla 14. Až na konci programu Apolla sa konečne do vesmíru dostal.

Let do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

K svojmu jedinému letu do vesmíru odštartoval z mysu Canaveral v lodi Apollo 17. Bola to šiesta expedícia. Na palube s ním leteli Eugene Cernan a Harrison Schmitt, ktorí na Mesiaci pristáli. Mesiac obletel 75 krát, nalodil oboch svojich druhov a po 12 dňoch vo vesmíre všetci traja pristáli na hladine Tichého oceánu.

Po lete[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 1973 bol námorný kapitán Evans zaradený do záložnej posádky letu Sojuz–Apollo (ASTP/EPAS). O tri roky neskôr z armády definitívne odišiel a v roku 1977 aj z NASA. Stal sa viceprezidentom spoločnosti Western America Energy Corporation v Scottsdale, štát Arizona. Tri roky potom tu zomrel na infarkt myokardu.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]