Rongyos gárda
Rongyos gárda (po slovensky „Garda otrhancov (odtrhnutých)“, zo začiatku „Segedínska garda“), na Slovensku známa aj ako Horthyovská garda bola maďarská polovojenská organizácia založená v roku 1919 a aktívna v roku 1921, reaktivovaná koncom roku 1938. Segedínsku gardu založila skupina elitných maďarských dôstojníkov s vedomím Miklósa Horthyho v meste Segedín.
Obsah |
Vznik [upraviť]
Vznikla ako odpoveď maďarského regentstva na výsledok Versailleských zmlúv podpísaných v roku 1920 o zmene hraníc po prvej svetovej vojne. Menovite o hranici s Rakúskom, krajom Burgenland podľa Saintgermainskej mierovej zmluvy. Úlohou Rongyos-gárd bolo robiť nátlak na obyvateľstvo nielen v Šoproni, ale aj v Zakarpatsku a južných pohraničných obciach, aby hlasovalo v plebiscite za pripojenie k maďarskému regentstvu.
Pôsobenie [upraviť]
V auguste 1921 sa zrazili oddiely Rongyos gardy s rakúskymi oddielmi pravidelnej polície. Rongyos garde velil Pál Prónay.
Maďari chceli vyhlásiť za pomoci týchto gárd „Litavský palatinát“ (maď. Lajtabánszág), s hlavným mestom Šopron na území celého pôvodného Burgenlandu priznaného Rakúsku. Pri ozbrojenej zrážke došlo k patovej situácii. Preto boli zahájené „Benátske rokovania“. Tieto rozhodli o plebiscite o meste Šopron, ktorý skončil kladne pre maďarské regentstvo i z dôvodu ozbrojeného nátlaku Rongyos-gardy. Následne „Rada ambasadorov“ v Benátkach v roku 1922 prerušila plebiscity a akékoľvek ďalšie vyjednávanie.
Rongyos garda bola tiež nasadená ako dobrovoľnícke bojové banderiálne vojsko pri obsadzovaní východného a južného Slovenska ako doplnok armády maďarského štátu, ktorý podnikal útoky na štátne územie Československej republiky v južných oblastiach pozdĺž hranice s maďarským územím, v Košiciach a okolí v roku 1919 – 21. Rongyos garda vyzbrojená ľahkými strelnými zbraňami spolu s maďarskou armádou napádala civilné obyvateľstvo a plienila. Táto maďarská útočná formácia bola nakoniec zatlačená za južnú hranicu nasadenými bojovými jednotkami česko-slovenskej armády pozostávajúcej aj z legionárov z Česko-slovenských légií.
Rongyos garda bola oficiálne registrovaná Horthyho vládou ako mimovládne nepravidelné dobrovoľnícke vojsko, ale reálne bola používaná ako doplnok k pravidelným ozbrojeným jednotkám. Zásahom česko-slovenskej armády bola Rongyos garda a Segedínska garda elitných dôstojníkov spolu s pravidelnou maďarskou armádou porazené, možno povedať rozprášené.
V roku 1938 bola Rongyos-garda opäť reaktivovaná a použitá pre vymáhanie ustanovení Prvej viedenskej arbitráže a bola poslaná opäť na južné Slovensko a Zakarpatskú Ukrajinu, aby fyzicky potláčala slovenské a rusínske obyvateľstvo a obsadila územie priznané Viedenskou arbitrážou. Rongyos-garda vyvíjala záškodnícku činnosť až do rozpadu Česko-Slovenska nerešpektujúc dohodnutú demarkačnú líniu po Viedenskej arbitráži. Tieto akcie mali vyvolať dojem, že obyvateľstvo Zakarpatskej Ukrajiny sa búri proti česko-slovenskej vláde.
Okrem tejto paravojenskej organizácie založili ešte v roku 1938 tzv. Jednotky „Szabadcsapatok“ s takým istým poslaním ako Rongyos-garda, podľa vzoru sudetonemeckej „Freikorps“. Používali ich paralelne na tie isté akcie, s dôrazom na diverznú činnosť na území Zakarpatskej Ukrajiny a východného Slovenska.
Koniec činnosti [upraviť]
Rongyos garda a Szabadcsapatok boli aktívne na území Slovenska až do momentu vyhlásenia 1. Slovenskej republiky a Protektorátu Čechy a Morava. Na anektovanom území pôsobili až do roku 1944. Počas svojej diverznej činnosti zasahovali na území cudzích štátov (ČSR, Poľsko, Rakúsko, Slovenský štát, Rumunsko), aby tam záškodníckou činnosťou šírili chaos a podnikali z pohraničí výpady na územie iných štátov. Ich činnosť s výnimkou bojového nasadenia v Šoproni nemala pre Maďarsko kladný politický efekt. Škody, ktoré spôsobili civilnému obyvateľstvu, neboli doteraz vyčíslené ani uplatnené pred súdmi ako reparácie.
V roku 1960 dala zverejniť komunistická vláda citáty z denníka Pála Prónayho – veliteľa gardy. Jeho obsah mal za následok rozšírenie názoru, že maďarské gardy boli v skutočnosti teroristická armáda zameraná na plienenie územia, ktoré chcela anektovať. Preto sa obvykle považuje akt použitia Rongyos-gardy za štátny terorizmus, ktorému dala rodný list práve vláda Horthyho regentstva.
Denník P. Prónayho bol kompletne publikovaný až v roku 1989.
Zdroj [upraviť]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rongyos Gárda na anglickej Wikipédii.
