Ronnie James Dio

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ronnie James Dio
Ronnie-James-Dio Heaven-N-Hell 2009-06-11 Chicago Photoby Adam-Bielawski.jpg
Základné informácie
Rodné meno Ronald James Padavona
Narodenie 10. júl 1942
USA Portsmouth, New Hampshire, USA
Úmrtie 16. máj 2010 (67 rokov)
Žáner Heavy metal, Hard rock
Hrá na nástroje Spev, Basgitara, klávesy
Roky pôsobenia 1957 - 2010
Súvisiace
články
Elf (1967-1975)
Rainbow (1975-1978)
Black Sabbath (1979-1982, 1991-1992)
Dio (1982-1991, 1993-2010)
Heaven and Hell (2006-2010)
Webstránka ronniejamesdio.com

Ronnie James Dio narodený ako Ronald James Padavona (* 10. júl 1942, Portsmouth, New Hampshire, USA - † 16. máj 2010[1]), bol americký metalový spevák, talianskeho pôvodu, ktorý sa preslávil predovšetkým účinkovaním so skupinami ako Elf, Rainbow, Black Sabbath a svojou vlastnou skupinou Dio.

Všeobecne bol uznávaný ako jeden z najschopnejších heavymetalových spevákov[2]. Dia preslávil predovšetkým jeho výnimočný hlas, považovaný za jeden z najlepších v histórii heavy-metalu. Spevák pritom priznal, že v detstve odmietol štúdium na konzervatóriu a hlas si rokmi vytrénoval úplne sám. Jeho ďalším poznávacím znamením bolo používanie znamenia "diablove rohy" počas vystúpení, s ktorým začal v roku 1979 po príchode do skupiny Black Sabbath.

25. novembra 2009, jeho žena/manažér potvrdila, že Diovi diagnostikovali rakovinu žalúdka, 16. mája 2010 chorobe podľahol.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Ronald James Padavona započal svoju hudobnú kariéru už v útlom veku. Od piatich rokov hral na trúbku a vystupoval v školskej kapele. V roku 1957 sa spolu s rodičmi presťahoval do ich niekdajšieho bydliska v meste Cortland v štáte New York. Tu Ronnie vo svojich pätnástich rokoch založil kapelu Vegas Kings, v ktorej hral najprv na trúbku, neskôr však presedlal na basovú gitaru. Kapela v krátkom slede menila názov na Ronnie & The Rumblers, neskôr Ronnie and the Redcaps. Pod týmto názvom vydalo zoskupenie dva single, pričom na prvom "Conquest"/"Lover" bol hlavným spevákom Billy DeWolfe. Ronnie sa spevácky presadil na druhej nahrávke s názvom "An Angel Is Missing"/"What'd I Say".

Keď Ronnie v roku 1960 dokončil strednú školu, ponúkli mu štipendium na prestížnej Juilliard school of music, ktoré ale hudobník odmietol, pretože radšej ako vážnej hudbe sa chcel venovať rockenrolu. V tom istom roku Padavona začal používať umelecké meno Dio a kapelu premenoval na Ronnie Dio and the Prophets. Kapela prežívala hlavne vďaka vystúpeniam na oslavách a akciách univerzitných bratstiev v regióne štátu New York a do roku 1967 vydala iba jediný album a zopár singlov pod hlavičkou vydavateľstiev Atlantic a Swan.

V roku 1967 sa kapela opäť premenovala, tentokrát na The Electric Elves a do inštrumentálneho repertoáru pribudol klavír. Pre zejdnodušenie si názov skrátili na The Elves, ktorý vydržal nezmenený do roku 1972, kedy kapela vydala svoj prvý seriózny album už pod názvom Elf. Kapela sa stala populárnou a pravidelne robievala predskokana Deep Purple počas ich amerických turné. Kapela zanikla v roku 1975 keď bola značná časť ich členov naverbovaná do skupiny Rainbow.

Rainbow[upraviť | upraviť zdroj]

Na Ronnieho ďalšiu kariéru mali vplyv rozbroje v skupine Deep Purple s ktorými absolvovali viacero koncertných turné. Gitarista Ritchie Blackmore sa netajil tým, že sa mu nepáčilo akým smerom sa v polovici sedemdesiatych rokov začala jeho kapela uberať a mocnela v ňom túžba po silnejšej sebarealizácií. Na sklonku roku 1974 pozval Dia spolu bubeníkom kapely Elf Garym Driscollom na nahrávanie dvoch songov do štúdia v Tampe. Hudobníkom spolupráca vyhovovala a nahrali toho viac než pôvodne plánovali. Nadšený Blackmore sa rozhodol naverbovať ďalších členov Elfu čím kapelu definitívne rozložil. Novovzniknutá skupina niesla názov Ritchie Blackmore's Rainbow.

Diov hlas a Blackmorove virtuózne gitarové sóla priniesli kapele úspech. Prvý album s názvom Ritchie Blackmore's Rainbow vyšiel v lete roku 1975. LP obsahovalo 9 piesní s fenomenálnym "Man on the silver mountain" zaradeným ako titulný song. Z nahrávky pochádzajú dve najznámejšie balady od Rainbow "Temple of the king" a "Catch the Rainbow". Druhý štúdiový album Rising vydala kapela už pod skráteným názvom Rainbow. Album mal väčší komerčný úspech ako jeho predchodca a pochádzajú z neho kultové piesne "Tarot woman" a "Stargazer". Dnes je album všeobecne považovaný za kultový.

Hoci mal tretí album Long Live Rock 'n' Roll dovtedy najväčší komerčný úspech, bol pre Dia posledným. Blackmore si totiž uvedomil, že kapela nezarába toľko čo predtým Deep Purple a chcel jej sound viac priblížiť gustu širokej základne poslucháčov. Diove gotické texty s fantasy motívmi preto museli kapelu spolu s ich autorom v roku 1979 opustiť. Do kapely namiesto neho nastúpil Graham Bonnet.

Black Sabbath[upraviť | upraviť zdroj]

Dio však bez angažmá dlho nevydržal. Pre problémy s drogami vyhodili v roku 1979 zo skupiny Black Sabbath speváka a frontmana Ozzyho Osbournea. Počas svojho posledného turné s Rainbow navštívil Dio v Los Angeles gitaristu Black Sabbath Tonyho Iommiho, ktorý za Osbournea potreboval náhradu. Ako to neskôr Dio komentoval "musel to byt osud, pretože spojenie sme nadviazali okamžite". Dvojica sa po sérií telefonických rozhovorov nakoniec stretla u Iommiho doma na akejsi zoznamovacej jamming-session, počas ktorej uzrela svetlo sveta skladba "Children of the sea".

Dio nastúpil do rozbehnutého vlaku. Black Sabbath v zložení Bill Ward, Geezer Butler, Tony Iommi a Dio nahrali v roku 1980 kultový album Heaven & Hell. Album aj turné k nemu zožali odborný i divácky úspech. O podobnom úspechu sa dá hovoriť aj v prípade ich druhého spoločného albumu Mob Rules, ktorý vyšiel v novembri 1981. Počas štúdiových úprav albumu z vystúpení na turné došlo v kapele k rozbrojom, ktoré vyústili v Diov odchod. Ten si uvedomil, že ak chce aby bolo všetko tak ako si on zmyslí, musí si založiť vlastnú kapelu. Black Sabbatch spolu s ním opustil aj bubeník Vinny Appice.

Dio[upraviť | upraviť zdroj]

Dio a Appice si netrúfali experimentovať s vymýšľaním názvov. Miesto toho stavili na všeobecné povedomie a Diovu popularitu a kapelu pomenovali po ňom. Do partie pribrali bassgitaristu Billa Warda, ktorý predtým s Ronniem hral v Rainbowe a mladý talent z británie Viviana Campbella.

Hneď prvý štúdiový album z roku 1983 pod názvom Holy Diver zaznamenal veľký úspech a to aj vďaka singlom "Holy Diver" a "Rainbow in the Dark". Kritika vyhlásila tento album za to najlepšie, čo kedy Dio nahral. Ronnie tak prispel do zlatej truhlice heavy-metalu už svojím tretím kultovým albumom po Rising a Heaven & Hell.

Kapela v pôvodnom zložení nahrala ešte dva albumy - The Last in Line v roku 1984 a Sacred Heart o rok neskôr. Neskoršie albumy už nemali taký cveng a kapelu okrem častej zmeny obsadenia spomaľovali aj ostatné Diove hudobné projekty.

Heaven & Hell[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1992 rozpustil Dio a vrátil sa do kapely Black Sabbath aby s nimi nahral album Dehumanizer. Keď už to vyzeralo, že ich spolupráca tentkrát vydrží dlhšie, podarilo sa im znovu rozhádať, Dio kapelu po druhýkrát opustil a obnovil Dio.

Hudobná blízkosť Dia a Iommyho však bola silnejšia ako zvady. V roku 2006 sa spolu opäť zišla zostava Black Sabbath aká nahrávala album Mob Rules v roku 1981, teda Iommi, Dio, Appice a Butler. Keďže Dio nechcel aby spolu na vystúpeniach hrávali aj staré piesne od Sabbathov ktoré naspieval ešte Ozzy, rozhodli sa zoskupenie pomenovať podľa kultového albumu Heaven & Hell. Osbourneov a Diov spevácky prejav totiž neboli vôbec kompatibilné a tak ako Diovi nesedeli Ozzyho songy, tak ani Ozzymu nevyhovovali úspešné tituly Sabbathov z Diovej éry. Heaven&Hell sa nepustili do nového nahrávania ale absolvovali úspešné svetové turné kde hrali veci z predchádzajúcich albumov Black Sabbath na ktorých spieval Dio.

Skupina vydala v roku 2009 svoj prvý a posledný album The Devil You Know, ktorý bol kritikmi pozitívne hodnotený a verejnosť ho prijala viac než dobre. S albumom začali v roku 2010 celosvetové turné, ktoré prerušila až Diova hospitalizácia a diagnostikovanie rakoviny žalúdka.

Ostatné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Dio nebol iba hudobníkom ktorého aktivity boli limitované na vlastné kapely. V roku 1974 vtedy ešte ako člen Elfu sa zapojil do projektu Rogera Glovera z Deep Purple a podieľal sa na nahrávke jeho konceptuálneho albumu The Butterfly Ball and the Grasshopper's Feast. Okrem Dia na ňom participovali napríklad vtedajší členovia Deep Purple Glen Hughes a David Coverdale.

V roku 1985 sa Dio zapojil do projektu Hear 'n Aid, ktorý vymysleli a zorganizovali jeho spoluhráči z Dio bassgitarista Jimmy Bain a gitarista Vivian Campbell. Podstatou projektu bolo viac spopularizovať hard-rockovú a heavy-metalovú scénu medzi ľudmi a po vzore projektov Band aid a USA for Africa vyzbierať peniaze na dobročinné účely. Hoci sa Diovi spočiatku zdalo že projekt bude v konflikte s nahrávaním tretie štúdiového albumu kapely Dio, nakoniec sa podvolil a napísal text a hudbu ku singlu Stars. Na nahrávke tejto piesne sa spolupodieľalo množstvo hudobníkov z rockovej a metalovej scény, napríklad čelnovia kapiel  Dio, Judas PriestIron Maiden, Quiet Riot, Dokken, Mötley Crüe, Twisted Sister, Queensrÿche, Blue Öyster Cult, Vanilla Fudge, Y&T, Rough Cutt, Giuffria, Journey, W.A.S.P ale aj sóloví umelci ako trebárs  Ted Nugent, Yngwie Malmsteen či Tommy Aldridge.

Odkaz[upraviť | upraviť zdroj]

Diov vply na hudobnú scénu bol veľký. Nezanechal po sebe len znamenie "metalové rohy" ale predovšetkým výbornú hudobnú tvorbu a ohromný vzťah k fanúšikom. Ľudia Ronnieho milovali a on miloval ich. Hoci mal v hudobnom svete výsadné postavenie, nikdy ho nezneužíval a nestal sa primadonou. Držal sa pri zemi a svojich fanúšikov si vždy vážil. Ako raz povedal o svojom vzťahu ku fanúsikom speváčke skupiny Halestorm Lzzy Hale "pre teba je to iba krátka chvíľka, ale pre nich bude trvať celý život. Musíš im ju preto urobiť nezabudnuteľnou."[3]

O Diových hudobných kvalitách sa v superlatívoch vyjadrovali nielen kritici a fanúšikovia, ale aj kolegovia spomedzi hudobníkov. Ronnie udržiaval priateľské vzťahy takmer s každým s kým sa poznal. Diovu hudobnú tvorbu si ostatní hudobníci uctili ešte za jeho života, keď v roku 2006 vyšla vo vydavateľstve Century Media kompilácia Diových piesní v podaní prevažne speedmetalových kapiel. Na nahrávke sa okrem iných podieľali aj Gamma Ray, Stratovarius, Hammerfall, Blind Guardian či Doro. Mimoriadnej obľube sa cenila hlavne nahrávka Heaven & Hell, ktorú od dôb jej vydania prespievalo úctyhodné množstvo interpretov.

Bezprostredne po Diovej smrti si jeho pamiatku na svojich koncertoch uctievali prakticky všetci svetoví velikáni metalu a rocku a viacerí do svojho koncertného repertoáru zaradili aj niektoré jeho piesne (napríklad Anthrax či Manowar).

1.apríla 2014 vyšiel výberový album pod názvom Ronnie James Dio: This is Your Life, obsahujúci trinásť piesní ktoré Ronnie nahral počas pôsobenia v kapelách Rainbow, Black Sabbath a Dio. Na tvorbe nahrávok sa podieľali viaceré zvučné mená svetovej hudobnej scény, napríklad Metallica, Scorpions, Anthrax, Motörhead, Biff Byford zo skupiny Saxon, Glen Hughes, Rob Halford (ex- Judas Priest) či Corey Taylor (ex-Slipknot). Výťažok z predaja albumu má byť celý venovaná nadácií Stand up and shout for cancer fund, ktorú spravuje vdova po Diovi Wendy.

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Albumy[upraviť | upraviť zdroj]

Ronnie Dio & The Prophets[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dio At Domino's (1963)

The Elves[upraviť | upraviť zdroj]

  • Live At The Beacon (1971)

Elf[upraviť | upraviť zdroj]

  • Live At The Bank (1972)
  • Elf (1972)
  • Live! And My Soul Shall Be Lifted (1973)
  • Carolina County Ball (1974)
  • The History Of Syracuse Music Vol. VI (1974)
  • Trying to Burn the Sun (1975)
  • The Gargantuan Elf Album (1978)
  • 20 Years Of Syracuse Rock (1989)
  • The Elf Albums (1994)

Rainbow[upraviť | upraviť zdroj]

Black Sabbath[upraviť | upraviť zdroj]

Dio[upraviť | upraviť zdroj]

  • Holy Diver (1983)
  • The Last in Line (1984)
  • Sacred Heart (1985)
  • Intermission (1986)
  • Dream Evil (1987)
  • Lock up the Wolves (1990)
  • Dio - Sacred Heart: The DVD (1991)
  • Diamonds – The Best of Dio
  • Strange Highways (1994)
  • Angry Machines (1996)
  • Inferno - Last in Live (1998)
  • Magica (2000)
  • The Very Beast of Dio (2000)
  • Killing the Dragon (2002)
  • Master of the Moon (2004)
  • We Rock ~ Dio (DVD 2005)
  • Evil or Divine - Live In New York City (2005)
  • Holy Diver - Live (2006)

Heaven and Hell[upraviť | upraviť zdroj]

  • Live from Radio City Music Hall (2007)
  • The Devil You Know (2009)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]