Ropucha zelená

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ropucha zelená
Bufotes balearicus female quadrat.jpg
Samica
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Obojživelníky Amphibia
Podtrieda (subclassis) Lepidosauria
Rad (ordo) žabotvaré Anura
Podrad (subordo) Ropuchovité Bufonidae
Čeľaď (familia) Ropuchovité Bufonidae
Rod (genus) Ropucha Bufo
Druh (species) Ropucha zelená Bufo viridis
Vedecký názov
Bufo viridis
Laurenti, 1768
Synonymá:
Bufo shaartusiensis Pisanetz (Mezhzherin and Szczerbak, 1996)

Bufo sitibundus (Pallas, 1771)
Pseudepidalea viridis (Laurenti, 1768)

Rana picta (Pallas, [1814])
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ropucha zelená (Bufo (=Pseudepidalea) viridis) je druh žaby z čeľade ropuchovité (Bufonidae).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Ropucha zelená veľkosťou málokedy presiahne 8 cm. Očná dúhovka je žltá až zelenkavá. Sfarbenie chrbta je belavé so zelenými až olivovými škvrnami. Brucho je biele až nažltlé. Farby a kresby sú rôznorodé.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

V ČR aj SR je v takmer súvislých oblastiach, inak je rozšírená po Strednej, Južnej a Východnej Európe a zasahuje až do Arábie a Strednej Ázie. Žije aj na ostrovoch západného Stredomoria a v Severnej Afrike.

Na Pyrenejskom polostrove boli nájdené fosílie tohto druhu datované do obdobia raného pleistocénu (1,1 až 1,2 mil. rokov). [1]

Ekológia a biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Vyhýba sa chladnejším a horským oblastiam. Objavuje sa najčastejšie v polohách do 450 m n. m. Žije v lesoch, lesostepoch, pastvinách, alpínskom pásme, otvorenej krajine, t. j. aj záhradách, parkoch, poliach a v okolí jazierok a rybníkov. Zo všetkých obojživelníkov žijúcich na území Slovenska najlepšie znáša teplo a sucho. Na jar vyhľadáva menšie prehriate nádrže, nevyhýba sa i väčším kalužiam. Šľachy ropuchy zelenej sú kratšie než u ropuchy bradavičnatej. Žubrienky sa liahnu veľmi rýchlo.

Rozmožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Približne 10 000 vajíčok ukladá do šnúr, ktoré pripevňuje na vodné rastliny.[2]

Ropucha zelená

Zvuk ropuchy zelenej v čase párenia

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BLAIN, HA; GIBERT, L; FERRANDEZ-CANADELL, C. First report of a green toad (Bufo viridis sensu lato) in the Early Pleistocene of Spain Palaeobiogeographical and palaeoecological implications. COMPTES RENDUS PALEVOL. 2010-12-01, 9, 8, s. 487-497. Prevzaté z kolekcie Science Citation Index. ISSN 16310683.
  2. Na túru s Naturou – Ropucha zelená [online]. SAŽP, [cit. 2011-11-10]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • DUNGEL, Jan; ŘEHÁK, Zdeněk. Atlas ryb, obojživelníků a plazů České a Slovenské republiky. Praha : Academia, 2005. ISBN 8020012826.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]