Rosalind Elsie Franklinová
| Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
| Rosalind Elsie Franklinová | |
|---|---|
| Anglická chemička, vďaka jej röntgenovým snímkom neskôr trojica Wilkins, Watson a Crick objavila štrukúru DNA. | |
|
|
|
| Narodenie | 25. júl 1920 Londýn, Veľká Británia |
| Úmrtie | 16. apríl 1958 (37 rokov) USA |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Rosalind Elsie Franklinová (* 25. júl 1920, Londýn – † 16. apríl 1958, USA) bola anglická chemička, ktorá mala veľkú zásluhu na objavení reťazca DNA, vďaka jej röntgenovým snímkom DNA. Trojica Wilkins, Watson a Crick neskor prevzali jej poznatky o DNA a uverejnili ich pod svojimi menami.
Obsah |
Životopis[upraviť]
Mladosť a štúdium[upraviť]
Narodila sa roku 1920 v Londýne, v Anglicku. Jej rodina bola zámožná. Absolvovala jednu z mála londýnskych základných dievčenských škôl, na ktorých sa vyučovala fyzika a chémia. Keď mala pätnásť, bola rozhodnutá stať sa vedkyňou. V rodine ju nepodporovali, Rosalindin otec plánoval pre svoju dcéru povolanie sociálnej pracovníčky. Taktiež v tej dobe bolo veľmi ťažké pre ženu vykonávať profesiu vedkyne. Rosalind odišla do Cambridge, kde študovala chémiu a fyziku.
Po obhájení doktorátu sa venovala výskumu röntgenového žiarenia a začala pracovať v laboratóriu Johna Randalla, čo bolo prestížne vedecké pracovisko na londýnskom King’s College. Vedenie ústavu je poverilo výskumom DNA.
Výskum DNA[upraviť]
V čase, keď Franklinovú poverili výskumom DNA, jej bezprostredný nadriadený Mauric Wilkins nebol v Londýne. Keď sa vrátil a uvidel v laboratóriu mladú príťažlivú ženu, nazdával sa, že patrí k pomocnému personálu a tak sa k nej aj nejaký čas správal. I tu sa objavili známky predsudkov proti ženám, ktoré túto dobu doprevádzali. Franklinová pokračovala vo výskume aj napriek neprajnosti šéfa. A blížila sa k prvým výsledkom. Známy írsky fyzik jej röntgenové snímky DNA nazval ,,najkrajšími röntgenovými snímkami, aké kedy boli urobené“. V rokoch 1951-1953 ju od odhalenia štruktúry DNA delilo iba niekoľko krokov. Koncom februára 1953 si Franklinová zapísala, že molekulu DNA tvoria dva reťazce.
Objavenie tajomstva života, Frenklinovej smrť[upraviť]
Krátko nato dovolil jej šéf Maurice Wilkins svojmu kolegovi Jamesovi Watsonovi v londýnskom laboratóriu, aby si prezrel snímky mladej kolegyne a neskôr spolu s ďalším vedcom Francisom Crickom svoje závery o modeli DNA publikovali. Podľa mnohých k nemu nedospeli iba brilantnou intuíciou a hlbokými teoretickými úvahami, ale aj vďaka cudzím laboratórnym výsledkom. Prelomový článok predstavujúci slávny dvojzávitový model molekuly DNA sa objavil v apríli 1953 časopise Nature. Franklinovej práca sa javila iba ako pomocná.
za objav bola v roku 1962 trojica Wilkins, Watson a Crick odmenená Nobelovou cenou za fyziológiu a medicínu. Rosalind Franklinová bola už vtedy štyri roky mŕtva. Zomrela v roku 1958 ako 37-ročná na rakovinu. Aj napriek zásluhám, ktoré mala pri objave ,,tajomstva života“, sa jej nedostalo také uznanie, ako by si zaslúžila.