Rosetta (sonda)

Rosetta
	; Umelcova predstava sondy Rosseta vo vesmíre
Prevádzkovateľ	ESA
Výrobca	Nemecko, EADS-Astrium
Typ misie	kometárna sonda
Prelet okolo	2x Zeme, 1x Marsu,; 1x planétky 2867 Šteins
Dátum preletu	4. 3. 2005 (Zem); 25. 2. 2007 (Mars); 13. 11. 2007 (Zem); 5. 9. 2008 (2867 Šteins)
Družica	Slnka (2004-2014); Kométy 67/P Čurjumov-Gerasimenko (2014-2015)
Dátum štartu	2. marec 2004
Kozmodróm	Guyanské kozmické centrum
Nosná raketa	Ariane 5
COSPAR ID	2004-006A
Webstránka	Oficiálne stránky
Hmotnosť	3187 kg (vzletová)
	Kozmonautický portál

Rosetta je kometárna sonda Európskej kozmickej agentúry (ESA). Pôvodne bola určená na prieskum kométy 46P/Wirtanen, ale po havárii rakety Ariane 5 v roku 2002 sa zmenil dátum štartu aj cieľ sondy. Jej aktuálnym cieľom je výskum kométy 67/P Čurjumov-Gerasimenko, na ktorej povrch spustí pristávací modul Philae.

Ku kométe 67/P Čurjumov-Gerasimenko Rosetta doletí po desaťročnej misii v roku 2014. V priebehu misie má absolvovať niekoľko preletov okolo Zeme (prvé dva sa už uskutočnili v roku 2005 a 2007), Marsu a planétok 2867 Šteins a 21 Lutetia. Po navedení na obežnú dráhu okolo kométy vysadí na jej povrch malé pristávacie puzdro Philae vybavené prístrojmi na priame skúmanie kometárneho jadra. Vedeckú výbavu sondy Rosetta tvorí celkove 16 prístrojov s celkovou hmotnosťou 150 kg. Modul Philae s celkovou hmotnosťou 100 kg nesie 8 prístorjov, ktorými bude skúmať povrch kométy.

Popis telesa

Sonda má približne tvar kvádra s rozmermi 2,8×2,1×2,0 metra. V strede telesa sa nachádza a spodnou podstavou prechádza vertikálna valcová šachta motorového úseku s priemerom 1,194 m vyrobená z hliníku a vystužená prstencami. Elektrickú energiu jej dodáva dvojica solárnych panelov s rozpätím 32 metrov. Množstvo energie, ktoré dodávajú sonde sa mení v závislosti od jej vzdialenosti od Slnka. V aféliu je to 400 W, vo vzdialenosti 3,4 AU 850 W. Okrem solárnych panelov má aj štyri dobíjateľné akumulátorové batérie. Sonda je zložená z dvoch základných blokov: modul užitočného zaťaženia PSM (Payload Support Module), ktorý obsahuje vedecké prístroje a služobný modul BSM (Bus Support Module) so systémami zabezpečujúcimi prevádzku sondy. Na jednom boku je namontovaná natáčacia anténa a z druhej strany je upevnený pristávací aparát Philae. Panel s vedeckými prístrojmi bude neustále namierený na kométu, zatiaľčo solárne panely budú otočené k Slnku. Sonda musí odolávať veľkým teplotným rozdielom súvisiacmi s jej premenlivou vzdialenosťou od Slnka. Z tohto dôvodu je vybavená ohrievacími telesami.

Sonsda má tiež motorový úsek, ktorý jej umožňuje robiť potrebné manévre. Palivo pre motor sa nachádza v dvoch nádržiach, pričom každá má objem 1 106 litrov. K motorovej jednotke patria aj štyri 35-litrové nádrže so stlačeným plynom. Orientácia sa udržiava sériou 24 motorčekov, každý s ťahom 10 N.

Povely na sondu sú vysielané v pásme S a v opačnom smere vysielanie prebieha v pásmach S a X.

Vedecké prístroje

zobrazovací systém OSIRIS (Optical, Spectroscopic and Infrared Remote Imaging Systém)
Širokouhlá kamera (WAC – Wide Angle Camera)
Úzkouhlá kamera (NAC – Narrow Angle Camera)
ultrafialový spektrometer ALICE (UV Spectrometer)
VIRTIS (Visible and IR Mapping Spectroscopy)
mikrovlnný spektrometer MIRO (Microwave Instrument)
plynový a hmotový spektrograf ROSINA (Rosetta Orbiter Spectrometer for Ion and Neutral Analysis)
prachový hmotnostný spektrometer COSIMA (Cometary Secondary Ion Mass Analyzer)
prístroj pre časticovú morfológiu MIDAS (Micro Imaging Dust Analysis Systém)
rádiový spektrometer CONSERT (Comet Nucleus Sounding Experiment)
detektor a analyzátor prachových častíc GIADA (Grain Impact Analyser and Dust Accumulator)
elektroastatický analyzátor IES (Ion and Electron Senzor)
MODULUS Berenice (Methods of determining and Understanding Light elements from Unequivocal Stable isotope compositions)
RSS (Radio Science Investigation)
prístroj na detailné štúdium plazmy LAP (Langmuir Probe)
magnetometer MAG (Fluxgate Magnetometer)
analyzátor plazmy ICA (Ion Composition Analyser)
impedančná sonda MIP (Mutual Impedance Probe)

Prípravy na štart

Ako už bolo spomínané, pôvodným cieľom sondy bola kométa 46P/Wirtanen. Štart sa mal uskutočniť v januári 2003, ale len mesiac pred plánovaným štartom došlo k havárii rakety Ariane 5, rovnakej nosnej rakety, aká mala vyniesť do vesmíru aj Rosettu. Štart sondy bol pozdržaný do vyšetrenia príčin havárie. Po skončení vyšetrovania však už kométa a Zem neboli vo vzájomne vhodnej polohe, preto sa v máji 2003 pristúpilo k náhradnému riešeniu, že cieľ sondy bude zmenený a to za kométu 67/P Čurjumov-Gerasimenko.

3. decmebra 2003 sa ukončili prípravy osndy na štart. 27. januára 2004 sa sonda začala napĺňať pohonnými látkami a 10. februára bol na sondu umiestnený adaptér ACU (Adapteur de Charge Utile), ktorý ju spájal s nosnou raketou. 16. februára bola sonda pripevnená na nosnú raketu. 24. februára bola pripravená nosná raketa aj s jej nákladom odvezená z montážnej budovy na miesto štartu. Prvý pokus o štart 26. februára bol odvolaný 20 minút pred zážihom motorov rakety pre zlé počasie na kozmodróme. Aj druhý pokus o štart nasledujúceho dňa bol odvolaný. Sonda napokon úspešne odštartovala 2. februára v čase 07:17:44 UT.

Priebeh letu

2 minúty 30 sekúnd po štarte boli odhodené pomocné rakety. 10 minút 30 sekúnd po štarte svoju činnosť ukončil prvý stupeń rakety a oddelil sa od komplexu. SOnda bola na vyčkávacej dráhe až do 09:14:29 UT, kedy sa zapálil druhý stupeň rakety a postupne jej rýchlosť zvýšil až nad druhú únikovú rýchlosť. V čase 09:32:36 UT sa sonda oddelila od nosnej rakety a stále sa vzďaľovala od Zeme. V čase 09:34 UT sonda opäť nadviazala spojenie so sledovacou stanicou v Kourou, ktorá skontrolovala jej stav. V čase 09:37 UT riadenie sondy prebralo stredisko ESOC. 5. marca sonda opustila sféru gravitačného vplyvu Zeme.

Cesta ku kométe je zložitá, ešte zložitejšia, ako predpokladal pôvodný letový plán. Po štarte sa sonda nachádzala na heliocentrickej dráhe v blízkosti obežnej dráhy Zeme. Po roku samostatného letu sa priblížila k Zemi, ktorej gravitačné pole zmenilo dráhu sondy a umožnilo jej priblíženie k Marsu vo februári 2007. Počas letu k Marsu ultrafialový spektrometer sondy sledoval kométu9P/Tempel 1 v priebehu impaktu projektilu ďalšej kometárnej sondy Deep Impact. V roku 2006 kamerový systém OSIRIS urobil celkove 283 snímok planétky 2867 Steins, vďaka ktorým bolo možné upresniť dĺžku rotácie planétky (6,052 ± 0.007 hodiny).

24. februára 2007, počas približovania sondy k Marsu, zahájila sledovanie planéty. 25. februára sa sonda dostala do rádiového zákrytu Marsu (planéta tienila jej rádiové spojenie so Zemou) a v čase 02:15 UT preletela pericentrom Marsu vo výške 250 km. Gravitačný manéver pri Marse opäť výrazne zmenil dráhu sondy, čím umožnil jej druhý prelet okolo Zeme. Počas vzďaľovania sa sondy od Marsu sonda opäť sledovala planétu a jej mesiac Phobos a namerané údaje vysielala na Zem.

13. novembra sa uskutočnil druhý prelet a gravitačný manéver okolo Zeme. Rosetta minula Zem vo vzdialenosti 5301 km od jej povrchu. Koncom marca 2008 boli systémy sondy uvedené do hibernácie, z ktorej sa sonda prebudila koncom júla 2008. 4. augusta sa začalo navigačné snímkovanie planétky 2867 Šteins. Prvé snímky planétky zhotovila zo vzdialenosti 24 mil. km, k najväčšiemu priblíženiu došlo 5. septembra 2008.

Plánovaný priebeh letu

november 2009 - tretí prelet okolo Zeme
10. júl 2010 - prelet okolo planétky 21 Lutetia
máj 2011 - január 2014 - hibernácia sondy
január - máj 2014 - priblíženie ku kométe
august 2014 - mapovanie povrchu / prieskum kométy
november 2014 - pristátie puzdra Philae na kométe
november 2014 - december 2015 - sprevádzanie kométy na jej obežnej dráhe okolo Slnka.

Zdroje

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rosetta (sonda)