Rostov nad Donom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 47°14′00″S 39°43′00″V / 47.23333°S 39.71667°V / 47.23333; 39.71667
Rostov nad Donom
Rostov-na-Donu
Ростов-на-Дону
Mesto
Rostov-na-Donu flag.svg
Vlajka
Coat of Arms of Rostov-na-Donu.png
Erb
Štát Flag of Russia.svg Rusko
Fed. štát Federálne mesto
Región Rostovská oblasť
Súradnice 47°14′00″S 39°43′00″V / 47.23333°S 39.71667°V / 47.23333; 39.71667
Rozloha 348,5 km² (34 850 ha)
Obyvateľstvo 1 099 500 (2010)
1807 1749
Primátor Michail Čerňšov
Pozícia mesta v Rusku.
Red pog.svg
Pozícia mesta v Rusku.
Pozícia Rostova nad Donom v Európe
Red pog.svg
Pozícia Rostova nad Donom v Európe
Wikimedia Commons: Ростов-на-Дону
Webová stránka: http://www.rostov-gorod.ru/

Rostov nad Donom (po rusky: Ростов-на-Дону - Rostov-na-Donu) je mesto na juhu európskej časti Ruska. Leží na rieke Don, neďaleko hraníc s Ukrajinou, 46 km od pobrežia Azovského mora. Má 1 099 500 obyvateľov (2012) a je správnym centrom Rostovskej oblasti a celého Južného federálneho okruhu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto bolo založené v roku 1749, onedlho po jeho založení tu vznikla pevnosť a obchodné centrum Temernická colnica[1]. Vďaka vhodnej polohe neďaleko mora sa malé mesto okolo svojej pevnosti postupne rozširovalo. Názov Rostov-na-Donu vo svojej dnešnej podobe vznikol v roku 1796, keď sa vtedajšie mestečko rýchlo vzmáhalo a čoskoro získalo mestské privilégiá. Pomenované bolo podľa biskupa - Svätého Dimitrija Rostovského, pochádzajúceho z Rostova v Jaroslavľskej oblasti.

Vďaka silnému dopravnému ruchu na rieke Don sa rozrastalo tak rýchlo, že už roku 1928 sa sem presťahovali úrady regionálnej správy z Novočerkasska. V rámci boja komunistov proti náboženstvu, po ruskej občianskej vojne a ustanovení komunistickej vlády tu boli zborené dve kedysi dominantné katedrály - Katedrála sv. Alexandra Nevského a Katedrála sv. Juraja v Nachičevane.

V rokoch 1941 a 1942 mesto dvakrát obsadil Wehrmacht. Začiatkom 90. rokov sa tu po páde ZSSR rozrastala bieda a kriminalita, situácia sa dnes lepší. Vznikajú nové podniky a iné sa sem usadzujú z okolitých oblastí.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sídli futbalový klub FK Rostov či popredný hádzanársky klub GK Rostov-Don.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Temernickaja tamožňa. Boľšaja sovietskaj encyklopedia. [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2011-04-15]. Dostupné online. (po rusky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]