Rozeta (hmlovina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hmlovina Rozeta
Rosette-nebula-09-01-2005.jpeg
Pozorovacie dáta
(Epocha 2000.0)
Typ emisná hmlovina
Rektascenzia 6 h 30 min 54,6 s
Deklinácia +5° 2′ 52″
Vzdialenosť 3000 - 5000 ly
Zdanlivá jasnosť (V) 4,8 mag.
Zdanlivé rozmery (V) 24,0´(centrálna oblasť)
Súhvezdie Jednorožec
Fyzické charakteristiky
Hmotnosť 11 000 Ms
Priemer okolo 100 ly
Iné označenia NGC 2237-9,
NGC 2246, 2244
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie

Hmlovina Rozeta alebo Rosetta (Ružica) alebo NGC 2237 - 2239 je emisná hmlovina v súhvezdí Jednorožec, ktorú objavil Lewis A. Swift v roku 1871.

Jej najjasnejšie časti majú vlastné označenia: NGC 2237, NGC 2238 a NGC 2239. Hmlovina je málo jasná a rozľahlá (priemer asi 80 oblúkových minút), preto sa ťažko pozoruje menšími ďalekohľadmi. V ďalekohľade možno vidieť len tri najjasnejšie časti hmloviny, ale charakteristický tvar ruže sa ukáže až na astrofotografii. Fotografické snímky tejto hmloviny sú skutočne nádherné. Je považovaná za jednu z najkrajších hmlovín na našej oblohe. Hviezdokopa sa dá vyhľadať aj poľným ďalekohľadom s vysokou svetelnosťou alebo triédrom.

Prudký hviezdny vietor hviezd hviezdokopy NGC 2244 vytlačil zvyšky okolitej materskej hmloviny a vytvoril v strede hmloviny dutinu, ktorá jej dáva charakteristický vzhľad rozkvitnutej ruže. Ten podporuje aj červená farba, ktorá je spôsobená žiarením vodíka. Na detailných fotografiách je však aj zelené svetlo vyžarované predovšetkým malými množstvami kyslíka. Plyn hmloviny núti k žiareniu skupina 17 mladých hviezd v jej vnútri. Ich ultrafialové žiarenie vzbudzuje atómy v zvyšnej materskej hmlovine a tie potom vyžarujú fotóny svetla. Tento jav sa nazýva fluorescencia.

Na ploche hmloviny sa nachádzajú aj husté mračná prachu a plynuglobuly, z ktorých by v budúcnosti mohli vznikať nové hviezdy. Energetický hviezdny vietor a žiarenie však spôsobujú ich pomalú eróziu. Jednotlivé globuly majú priemer okolo 7000 až 10000 astronomických jednotiek a sú preto približne 200 až 300-krát väčšie ako celá naša slnečná sústava. Na fotografiách hmloviny v čiare H-alfa sa na pozadí žiariaceho vodíku nachádzajú tmavé prachové siluety. Pôvod pozorovaných rýchlo sa pohybujúcich molekulárnych uzlíkov zostáva predmetom výskumu. Stred Rozety meria asi 50 svetelných rokov, priemer celej hmloviny je asi 100 svetelných rokov a nachádza sa od nás vo vzdialenosti asi 3000 - 5000 svetelných rokov. Jej celková hmotnosť prevyšuje 11 000-krát hmotnosť Slnka. Patrí medzi pomerne blízke miesta tvorby hviezd.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


… | NGC 2236 | Rozeta (hmlovina) | NGC 2238 | …