Rozkaz č. 227

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poštová známka z obdobia vojny s podtitulom: „Ani krok späť!“

Rozkaz Národného komisariátu obrany ZSSR z 28. júla 1942 č. 227 z (v ruštine: Приказ НКО СССР от 28 июля 1942 г № 227) bol vojenský rozkaz vydaný Josifom Stalinom, ktorý bol vtedy Národným komisárom obrany. Rozkaz sa stal viac známy pod označením „Ani krok späť! (po rusky: „Ни шагу назад!“), čo bola jedna z fráz, ktoré Stalin v rozkaze použil. Rozkaz zakazoval dôstojníkom i vojakom ustupovať v boji bez rozkazov vyššieho velenia. Každý dôstojník, ktorý ho porušil mal byť následne súdený vojenským súdom.

Rozkaz ďalej nariaďoval každému frontu, aby vytvoril 1 až 3 trestné prápory (takzvané štrafbaty) vytvorené z dôstojníkov, ktorí sa previnili voči vlasti, alebo boli trestaní za iné zločiny či priestupky. Armády mali vytvoriť podobným spôsobom 5 až 10 rôt z vojakov a poddôstojníkov a tieto jednotky vysielať na najnebezpečnejšie úlohy. Dĺžka služby v týchto jednotkách bola 3 mesiace. Oslobodení od nej boli tí, ktorí boli počas služby zranení paľbou nepriateľa. Vzhľadom na spôsob nasadenia týchto jednotiek, ako aj fakt, že priemerný pešiak bol pri nasadení zranený alebo zabitý už v prvých týždňoch svojho pobytu na fronte, znamenalo prevelenie k trestnej jednotke zväčša prakticky rozsudok smrti alebo vyhliadku skorého zmrzačenia.

Rozkaz ďalej nariadil vytvoriť 3 - 5 dobre vyzbrojených rôt uzáverových jednotiek po 200 mužov, ktoré mali strieľať bez rozkazu ustupujúce jednotky, či z boja utekajúcich jednotlivcov. Celkové množstvo ani živá sila uzáverových jednotiek neboli veľké. Na každý front pripadalo zväčšia iba niekoľko stoviek príslušníkov uzáverových jednotiek, ktorí zaisťovali iba vybrané úseky frontu.

Okrem týchto známych faktov, rozkaz obsahoval výstižný opis zlej situácie, v ktorej sa vtedy Sovietsky zväz nachádzal. Stalin v rozkaze apeloval aj na vojakov, aby neprepadali mylnej predstave, že môžu ustupovať hlboko do vnútra rozsiahleho územia krajiny a že v krajine bude vždy dostatok ľudí a chleba. Ako argumenty pritom použil ohromné územné, materiálne aj ľudské straty, ktoré dovtedy krajina utrpela. Poukazoval pri tom na fakt, že nacistické vojská obsadili práve najbohatšie a najvyspelejšie oblasti krajiny.

Potreba roty uzáverových jednotiek pre každú armádu bola po troch mesiacoch zrušená 29. októbra 1942. Pôvodná potreba zosilnenia morálky pomocou uzáverových jednotiek sa frontovým veliteľom nezdala efektívna a považovali ju za plytvanie živou silou svojich vojsk. Počet uzáverových jednotiek preto rýchlo klesal. Do 20. novembra 1944 boli všetky uzáverové jednotky oficiálne zrušené[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bernard, Ch., Erickson, J., Krivosheev, G. I., 1997, Soviet Casualties and Combat Losses in the Twentieth Century. Greenhill, 304 s.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]