Rozpočet Európskej únie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Jednoročný rozpočet Európskej únie je celkový počet finančných prostriedkov, ktorý má Európska únia k dispozícii v priebehu jedného roka. Prostredníctvom nich financuje projekty vo všetkých politických oblastiach vrátane výdavkov jednotlivých inštitúcií. Od klasických štátnych rozpočtov sa líši napríklad tým, že je zameraný iba na financovanie niektorých oblastí a nemôže sa dostať do deficitu, tj. výška výdavkom musí zodpovedať výške príjmov.

Európsky rozpočet na rok 2011 predpokladá výdavky zhruba 126 a pol miliardy eur v priamych platbách (peniaze, ktoré sa majú reálne vyplatiť) a takmer 142 miliárd v takzvaných záväzkoch (maximálna čiastka dostupná pre všetky činnosti a programy, ktoré majú začať v danom roku). Väčšina výdavkov smeruje tradične na spoločnú poľnohospodársku politiku a na financovanie štrukturálnych fondov

Príjmy[upraviť | upraviť zdroj]

Európsky rozpočet má tri hlavné príjmy:

  • tradičné vlastné zdroje, ktoré plynú do rozpočtu priamo a pozostávajú predovšetkým z ciel na dovoz tovaru do Európskej únie či poľnohospodárskych poplatkov.
  • príjmy z DPH, ktoré sú odvodené od výšky tejto sadzby v členských krajinách
  • príspevok členských štátov EÚ, ktorý tvorí najvýznamnejšiu časť príjmov (asi 75%). Je odvodený od výšky ich Hrubého národného dôchodku, teda podľa ich ekonomickej výkonnosti.

Dodatočným zdrojom môžu byť nevyčerpané prostriedky z predošlého roku alebo príspevky krajín mimo EÚ na financovanie niektorých programov. V súvislosti s príjmami je ešte nutné zmieniť Britský rabat, podľa ktorého má Británia zľavu na svoj príspevok do rozpočtu EÚ.

Proces schvaľovania[upraviť | upraviť zdroj]

Proces schvaľovania rozpočtu pozostáva z niekoľkých krokov. Ako prvé predloží Európska komisia návrh rozpočtu, čo by malo byť spravidla behom jari. O návrhu následne rokuje rokovať Rada ministrov a parlamentný Výbor pre rozpočet. Ak sa v lete a začiatkom jesene nedohodnú, v novembri bude nasledovať zmierovacie konanie. Rozpočet by tak mal byť schválený v decembri, pričom posledné slovo má Európsky parlament. Pozíciu Parlamentu pri rozhodovaní o rozpočte posilnila Lisabonská zmluva. Prvý rozpočet, o ktorom sa hlasovalo podľa nej, bol rozpočet na rok 2011.

Provizórium[upraviť | upraviť zdroj]

Ak by sa do konca roka nepodarilo nájsť dohodu o rozpočte, v EÚ by nastalo rozpočtové provizórium. Počas neho by Únia smela každý mesiac utratiť len jednu dvanástinu z celkovej výšky rozpočtu na predošlý rok. Takáto situácia by EÚ značne obmedzovala, pretože by nebolo možné financovať programy, ktoré vznikli v priebehu posledného roku. Naposledy hrozilo provizórium pri rokovaniach o rozpočte na rok 2011, ktoré v priebehu novembra zablokovali vlády niektorých členských štátov. Dôvodom bol ich nesúhlas s plánovanými výdavkami EÚ, ktoré mali oproti roku 2010 narásť o 6%, čo podľa nich neodrážalo nutnosť úspor.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]