Ružinov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°09′00″S 17°10′00″V / 48.15°S 17.166667°V
Ružinov
mestská časť Bratislavy
Palkovicova street Bratislava2.jpg
Erb Ruzinov.jpg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava II
Región Bratislava a okolie
Nadmorská výška 134 m n. m.
Súradnice 48°09′00″S 17°10′00″V / 48.15°S 17.166667°V
Rozloha 39,7 km² (3 970 ha)
Obyvateľstvo 69 017 (31. 12. 2011) [1]
Hustota 1 738,46 obyv./km²
Starosta Dušan Pekár[2] (SDKÚ-DS, SaS, KDH, Most-Híd, OKS)
PSČ 82X XX
ŠÚJ 529320
EČV BA, BL
Tel. predvoľba +421-2
E-mailová adresa e-mail@ruzinov.sk
Telefón (02) 48 284 111, 43 331 276, 43 331 284, 43 335 684
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Bratislava Ruzinov.svg
Wikimedia Commons: Ružinov
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.ruzinov.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Ružinov je mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava II, ktorá leží východne od centra. Svojou rozlohou 39,6 km2 a počtom obyvateľov 71 284 patrí k najväčším zo 17. mestských častí Bratislavy. Starostom mestskej časti je Ing. Dušan Pekár, ktorý koncom roka 2010 vystriedal vo funkcii Ing. Slavomíra Drozda.

Obsah

Dejiny [upraviť]

Vo východnej časti dnešného Ružinova sa ľudia usídlili približne pred 5 500 rokmi vo Vlčom hrdle (dnes je súčasťou areálu Slovnaftu). Prví známi obyvatelia sa zaoberali pastierstvom, poľnohospodárstvom a ťažbou dreva.

V okolí Bratislavy sa cez Malý Dunaj dalo dostať cez dva brody. Pri hornom vznikla obec Prievoz, ktorá je dnes už časťou Ružinova. V Prievoze je evanjelický kostol a tiež rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho z roku 1933. Na Tomášikovej ulici je postavený nový kostol sv. Vincenta de Paul.

Názov Ružinov sa objavil až začiatkom 20. storočia a pochádza z názvu Ružový ostrov (nem. Rosenheim).

Poľnohospodársky charakter Ružinova začal v 19. storočí miznúť a objavili sa tu továreň na káble, rafinéria Apollo, Cvernovka, Danubius. Rozvoj priemyslu priniesol aj vznik robotníckych kolónií na Nivách a v Trnávke. Časom vznikali prvé sidliská - Štrkovec, Ostredky, Trávniky a Pošeň.

Samostatná mestská časť s vlastným vedením vznikla podľa zákona SNR číslo 377/1990 z 13. septembra 1990 o hlavnom meste SR a Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy vytvorili v Bratislave mestské časti. Od roku 1996 v Ružinove vysiela lokálna „Televízia Ružinov“ (TVR). Začiatkom decembra 2009 vznikol spravodajský webový server www.ruzinovcan.sk, ktorý prináša na jednom mieste aktuálne správy a všetky podstatné informácie na jednom mieste.

Katastrálne územie Ružinov

Miesta [upraviť]

V Ružinove sa nachádza najväčšie bratislavské trhovisko. Nachádza sa na Miletičovej ulici a Bratislavčania ho ľudovo volajú „Miletička“.
Zimný štadión Vladimíra Dzurilu
Areál hier Radosť Štrkovec pri Štrkoveckom jazere
Nemocnica s poliklinikou Ružinov
Dom kultúry Ružinov
Biznis Centrum Kerametal
Obchodný dom Ružinov, na ktorom práve prebieha rekonštrukcia. Po ukončení rekonštrukcie (približne v roku 20??) bude pod menom Yosaria Plaza najväčším nákupným centrom na Slovensku.
Športový klub pod ktorý spadajú aj tieto lokality: areál netradičných športov, zimný štadion Vladimira Dzurillu, amfiteáter - areál Štrkovec, areál hier Radosť Štrkovec.
Zlaté piesky
Mestská časť je tiež sídlom viacerých významných rozhlasových staníc, napr. Rádia Expres, Europy 2 a Rádia Viva

Referencie [upraviť]

  1. Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
  2. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Dušan Pekár je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty [upraviť]

Externé odkazy [upraviť]

Ružinov
Nivy | Ostredky | Pošeň | Prievoz | Štrkovec | Trávniky | Trnávka | Vlčie hrdlo