Rubén Ruiz Ibárruri
| Rubén Ruiz Ibárruri | |
 Pamätník Rubéna Ibárruiho vo Volgograde. | |
| Narodenie | 9. január 1920 Somorrostro, Španielsko, |
|---|---|
| Úmrtie | 14. september1942 Stalingrad |
| Odkazy | |
| Commons |  Rubén Ruiz Ibárruri |
Rubén Ruiz Ibárruri sa narodil 9. januára 1920 v španielskom Somorrostre v provincii Vizcaya ako jediný syn slávnej španielskej političky, dlhoročnej predsedníčky španielskej komunistickej strany Dolores Ibárruri známej aj ako La Pasionaria. Ako bývalý bojovník Španielskej občianskej vojny vstúpil po emigrácii do ZSSR do radov Červenej armády, kde dosiahol hodnosť poručíka. Bol smrteľne ranený v stalingradskej bitke, pričom mu bol za chrabrosť v boji priznaný titul Hrdina Sovietskeho zväzu.
Od mladých rokov sa zapojil do komunistického hnutia a roku 1935 po zatknutí svojej matky odišiel do Sovietskeho zväzu, kde sa učil v automobilovej fabrike. Po vypuknutí občianskej vojny sa však vrátil do rodnej krajiny, aby bojoval ako člen medzinárodných brigád. Do bojov Veľkej vlasteneckej vojny sa zapojil hneď od prvých dní, najprv v priestoroch Borisova, neskôr jeho oddiel bránil prechod cez rieku Berezina. Pri strete s nemeckými tankami bol ranený a neskôr vyznamenaný Radom Červenej zástavy.
V lete 1942 velil guľometnej rote, ktorá v zostave 35. gardovej divízie bránila prístupy k Stalingradu. Keďže sa väčšia časť divízie na stalingradské bojisko iba presúvala, nemeckému útoku musel čeliť strelecký prápor. Keď 24. augusta nemecké vojská zahájili útok smerom k stanici a veliteľ prápora padol, Ibarruri prevzal velenie a viedol svojich vojakov do protiútoku, pri ktorom zlikvidovali asi 100 nepriateľských vojakov. V tomto boji utrpel zranenie, ktorému neskôr podľahol. Výnosom prezídia Prezídia najvyššieho sovietu mu bol 22. augusta 1956 udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu.
Je pochovaný v blízkosti Mamajovej mohyly a má vo Volgograde pamätník v Aleji hrdinov.