Rujana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Národný park Jasmund

Rujana (nem. Rügen, lat. Rugia) je najväčší ostrov Nemecka. Leží v Baltickom mori, niekoľko kilometrov od pobrežia, oproti južným brehom Švédska. Administratívne patrí do spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko. Ostrov je cieľom mnohých turistov. Žije tu 73 000 obyvateľov (2001).

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrov má rozlohu 935 km². Brehy sú nízke, povrch ostrova mierne zvlnený, najvyšším bodom je vrch Piekberg s nadmorskou výškou 161 m. Pobrežie je veľmi členité, má dĺžku až 580 km. Viac ako štvrtinu plochy ostrova zaberá národný park Jasmund, severne od hlavného prístavu Sassnitz. Známe sú tu kriedové útesy Königsstuhl a Stubbenkammer. Rujana je s pevninou prepojená 2,5 km dlhou hrádzou a mostom.

Panoráma ostrova.

Fauna a flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Rujana je zastávkou pre sťahovavé vtáky migrujúce na juh. Hniezdi tu vzácny Orliak morský. Veľké plochy sú tiež obrábané, pestuje sa hlavne žito, ovos, zemiaky a cukrová repa. Na východe a vo vnútrozemí sú bukové lesy. Významnou zložkou hospodárstva je rybolov (slede, úhory).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé známky osídlenia sa datujú do obdobia 4000 pred Kr. Na prelome letopočtov bol ostrov obývaný východogermánskym kmeňom a v 7. storočí ho osídlil silný slovanský kmeň Rujanov. V dobe vikingskej bol ich politickým aj obchodným centrom.

Nachádzali sa tu dve významné strediská. Vo Veľkom Jasmundskom zálive bola objavená osada, ktorá bola osídlená od 8. do 10. storočia. Prekvitali tu remeslá a obchod, nájdené boli predmety z celej baltskej oblasti. Popri Slovanoch tu zrejme žila aj veľká škandinávska komunita. Druhým centrom bola chrámová pevnosť v Arkone na severe, ktorá bola náboženským centrom nadkmeňového charakteru. Tá však podľa všetkého nebola trvalo osídlená.[1] V roku 1168 si územie podmanili Dáni. V tomto období tu prebehla aj christianizácia. Do 19. storočia prináležala Rujana postupne Dánom, Švédom a Prusom.

V roku 1816 tu vzniklo prvé rekreačné stredisko v mestečku Putbus. Neskôr pribudlo ešte niekoľko letovísk a až do 2. svetovej vojny to bolo najznámejšie rekreačné miesto Nemecka. Most, spájajúci Rujenu s pevninou bol postavený v roku 1936 a nahradil kyvadlovú dopravu. Nacisti tu vybudovali obrovské rekreačné stredisko Prora, ktoré však napokon nebolo dokončené[2]. Rujana bola obľúbeným rekreačným strediskom aj počas socializmu, v súčasnosti zápasí o prívlastok najpopulárnejšieho nemeckého ostrova s ostrovom Sylt.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Graham-Campbell, J. a kol.: Svět vikingů. Vyd. Balios, Praha, 1998
  2. KdF Resort Complex at Prora (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]