Rukavica

Rukavica je časť oblečenia pokrývajúca ruku od prstov po zápästie.^[1] Vyrobená býva z rôznych materiálov (koža, kožušina, hodváb, bavlna, ľan, vlna a pod.), ktoré mali významný symbolický význam a stal sa tiež dekoratívnou súčasťou šatníka.

Prvé rukavice boli známe už v staroveku (Perzia, Staroveké Grécko, Staroveký Rím, severské národy). Prvé rukavice mali oddelený len palec a ostatné prsty boli chránené spoločne; neskôr zmenili tvar a poskytovali každému s prstov samostatnú ochranu, čím sa podstatne zvýšila citlivosť rúk a neobmedzovali tak v pohybe prstov. V stredoveku sa stali nenahraditeľnou súčasťou rytierskeho odevu (slúžili ako čestný odznak alebo symbol povýšenia), boli tiež odznakom cirkevných (prelátske) a svetských hodnostárov (kniežacie), ale aj vlády (kráľovské) a práva (prepožičaného trhového alebo mincovníckeho práva). Ako súčasť šľachtického šatníka sa stali predmetom bohatého zdobenia, ktoré viedlo až k tomu, že cirkev vystúpila proti prepychu tejto časti odevu. Ich význam a obľuba sa však ani po tomto zásahu nijako nezmenšila, a zostali súčasťou bežného odievania (najmä u vyšších vrstiev) až do 20. storočia. V druhej polovici 20. storočia však stratili svoju dekoratívnu funkciu a v súčasnosti sa až na pár výnimiek využívajú najmä ako ochranný prostriedok (proti nepriazni počasia, ako pracovné rukavice alebo súčasť športového oblečenia).

U žien sa objavili v šatníku okolo 13. storočia, kedy ženy začali nosiť rukavice z plátna, ktoré siahali až po lakte. Skutočne ozdobnou časťou šatníka sa stali až za vlády anglickej kráľovnej Alžbety I., kedy sa zdobili bohatou výšivkou. V 16. storočí sa stali najobľúbenejšími tzv. španielske rukavice , ktoré boli vypracované z kozľaciny alebo teľaciny až dobiela. Veľký rozmach zaznamenali v 17. storočí, neskôr sa ich tvar, dĺžka, materiál i zdobenie často menili až do začiatku 20. storočia, kedy sa takmer vytratili spomedzi dekoratívnych doplnkov dámskych šatníkov.