Ryža siata

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ryža siata
Muž na ryžovom poli

Ryža siata (lat. Oryza sativa L., 1753) je bylina z rodu ryža, čeľade lipnicovitých, pôvodom z tropickej a subtropickej juhovýchodnej Ázie, kde rastie v barinách. Jej kultúrne odrody patria k najdôležitejším obilninám sveta.

Nomenklatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Oryza sativa L., 1753

Taxonomické
synonymá
:
=Oryza sativa L. subsp. japonica auct.
=Oryza sativa L. var. japonica auct.
=Oryza glutinosa Lour., 1790
=Oryza rubribarbis (Desv.) Steudel, 1821
=Padia meyeriana Zoll. & Moritzi, 1846
=Oryza sativa L. cv. italica Alef., 1866
=Oryza sativa L. var. affinis Körn., 1885
=Oryza sativa L. var. erythroceros Körn., 1885
=Oryza sativa L. var. melanacra Körn., 1885
=Oryza sativa L. var. vulgaris Körn., 1885
=Oryza sativa L. subsp. indica Kato, 1930
=Oryza sativa L. var. flavoacies Kara-Murza ex Zhuk., 1933
=Oryza sativa L. var. suberythroceros Kanevsk, 1933
=Oryza sativa L. var. zeravschanica Brches ex Katzaroff, 1933 nom. nud.)
=Oryza formosana Masamune & Suzuki, 1936

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Delí sa na dva poddruhy:

Kultivary[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes poznáme vyše 10 000 kultivarov ryže siatej. Horské kultivary pestované na terasovitých políčkach (až do výšky 2 700 m n. m.) sú menej náročné na pestovanie, menej výnosné, ale chutnejšie. Barinné kultivary poskytujú vyššie úrody, ale sú náročnejšie na pestovanie.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je to jednoročná bylina, dorastajúca do výšky 1 – 1,8 m, výnimočne aj viac, s dlhými tenkými listami dlhými 50 – 100 cm a širokými 2 – 2,5 cm. Steblá sa hore rozvetvujú do súkvetia (metliny) s celkovou dĺžkou 30 – 50 cm, tvoreného sústavou drobných, krátko stopkatých jednokvetných kláskov. Každý klások má dve malé plevy, dve veľké článkovito vzduté, kožovité, plevice, vrchný semenník s dvomi bliznami a šiestimi tyčinkami. Plodyzrná (obilky) 5 – 12 mm dlhé a 2 – 3 mm v priemere. Po opelení a dozretí semenníkov na obilky sa pôvodne vzpriamená metlina vlastnou váhou ohne.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Neolúpané zrno ryže siatej obsahuje 12 % vody, 10 % bielkovín, 2 % tuku, 62 % škrobu, 10 % celulózy a vitamíny radu B. Ryža je základnou potravinou pre vyše polovicu ľudstva. Okolo 90 % ryže sa vyrobí v Ázii. Pri pestovaní ryže je stále vysoký podiel ľudskej práce, pretože sa sadí spravidla ručne.

Medzi ryžami siatymi veľkozrnnými sú kultivary, ktorých zrná sú obzvlášť bohaté na škrob a cukor a pri varení sa rozvárajú na kašu. Z nich sa vyrába alkohol (saké, arak), lepidlá a japonské ryžové koláčiky. Z ryžovej slamy sa pletú rohože a podobné výrobky. Sklovité kultivary pri varení napúčajú, vyrába sa z nich múka, škrob a klíčkový olej. Z ich slamy sa vyrába tenký, cigaretový papier.

Ryža na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé pokusy s pestovaním ryže na Slovensku sa uskutočnili v 18. storočí za Márie Terézie. Neskôr sa pokusne pestovala v roku 1948 na juhozápadnom Slovensku v Kolárove a na východnom Slovensku, v roku 1956 bolo vysiatych 15 ha. Ukázalo sa, že Slovensko nemá vhodné podnebie na pestovanie ryže.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]