Rytmické krátenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Rytmické krátenie alebo rytmický zákon alebo rytmické striedanie dĺžok je zmena dlhej slabiky na krátku po predchádzajúcej dlhej slabike.

Slovenčina[upraviť | upraviť zdroj]

Je to typická vlastnosť spisovnej slovenčiny (na úrovní nárečí typická vlastnosť stredoslovenských nárečí) a typický znak, ktorý slovenčinu odlišuje napríklad od češtiny.

Rytmické krátenie sa týka jednotlivých slov (nie skupín slov). Za dlhé slabiky sa považujú nielen slabiky s dlhou samohláskou, ale aj s dvojhláskou a dlhým l a r. Skracovanie dlhej slabiky znamená, že sa dlhá samohláska mení na krátku a dvojhláska sa mení na obyčajnú samohlásku tak, že vypadne jej začiatočné i (ô sa mení na o).

Príklad: Hoci sa povie knihám, povie sa láskam a nie láskám, pretože v slove láska je prvá slabika dlhá (lebo má v strede dlhé a).

Existuje viacero výnimiek z rytmického krátenia. Podrobnosti sú uvedené v Pravidlách slovenského pravopisu (vo vydaní z roku 2000 na str. 125 [1]).

V Pravidlách slovenského pravopisu z roku 1991 došlo v oblasti rytmického krátenia k viacerým zmenám (presnejšie k redukcii počtu výnimiek); uvedené sú v bode 11. v úvode v KSSJ [2] (napr. predtým píšúci - dnes píšuci; predtým prevádzkár(eň) - dnes prevádzkar(eň), predtým kamzíčí - dnes kamzičí).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf
  2. http://slovnik.juls.savba.sk/kssj-uvod.pdf

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]