Rytmus (hudba)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Rytmus je časová zložka hudby, striedanie rôznych dĺžok a ťažkých (prízvučných) a ľahkých dôb. Zohráva dôležitú úlohu aj v tanci a v reči, najmä básnickej.

„Rytmus je priebežné usporiadanie členitých útvarov, ktorý má pravidelným návratom podstatných rysov vyvolávať aj ukájať potrebu, dať sa do pohybu spolu s ním.“[1]

V novovekej európskej hudbe sa zdôraznením pravidelnosti rytmu vyvinul takt. Rytmus, ktorý sa s taktom rozchádza, sa nazýva synkopovaný.

Pôvod slova[upraviť | upraviť zdroj]

Grécke slovo rhythmos znamená plynutie a odvodzuje sa od rhein, tiecť, plynúť. Grécke označenie ľahkej a ťažkej doby naznačuje spojitosť s chôdzou a tancom: Arsis znamená „zdvihnutie“ a thesis „položenie“ nohy na zem. Podľa gréckeho hudobného teoretika Aristoxena z Tarentu (4. storočie pred Kr.) Je rytmus „poriadok času“, prípadne „usporiadanie dôb“ (chronón taxis).[2]

Rytmus a pohyb[upraviť | upraviť zdroj]

Vnímanie rytmu, na ktorý je človek veľmi citlivý, súvisí zrejme s fyziologickými rytmami vlastného tela. Najdôležitejší je srdcový pulz, ale tiež viac menej pravidelné rytmy chôdze a dychu. Rytmus, ktorý vnímame ako „stredný“ alebo neutrálny, má blízko ku kľudovému tepu srdca (70 až 80 úderov za minútu). Hudobný rytmus nie je teda akákoľvek časová pravidelnosť, ale len taká, ktorá „budí potrebu dať sa do pohybu“. Nielen tanečníci, ale aj pochodujúce vojsko sa riadia spoločným rytmom a aj koncertní poslucháči si často nenápadne „taktujú“ spolu s dirigentom. Ľudová aj mimoeurópska hudba zvyčajne spája spev a pohyb, grécke slovo choros (zbor) znamenalo pôvodne tanečné kolo a ešte Platón bol presvedčený, že báseň sa má spievať. Pre Augustína je rytmus „umenie krásneho pohybu“.[2]

Rytmus a takt[upraviť | upraviť zdroj]

Kým v jednohlasnej ľudovej a mimoeurópskej hudbe nebýva rytmus úplne pravidelný, súbežne s rozvojom polyfónie v 14. storočí sa začína presadzovať viac menej mechanické časové členenie všetkých hlasov spoločným a rovnomerným metrom a taktom.[3] Tak vzniká aj merateľné tempo, zvyčajne udávané v počte štvrťových nôt za minútu (BPM) a realizované napríklad metronómom. Odchýlky od tohto tempa tvoria v romantickej hudbe tempo rubato, kým rytmus, pri ktorom sa prízvuk rozchádza s taktom, sa označuje ako synkopa.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Rieman´s Musiklexikon. Mainz 1967. Heslo „Rhythmus“, sl. 803.
  2. a b J. Sokol, Čas a rytmus, str. 256nn.
  3. J. Sokol, Čas a rytmus, str. 274.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rytmus (hudba) na českej Wikipédii.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]