Súľovské skaly
| Súľovské skaly | |
| pohorie | |
 |
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Regióny | Trenčiansky, Žilinský |
| Okresy | Žilina, Bytča, Považská Bystrica |
| Časť | Súľovské vrchy |
| Súradnice | |
| Najvyšší bod | Brada |
| - výška | 816 m n. m. |
  Poloha pohoria na Slovensku
|
|
| Wikimedia Commons: Súľovské skaly | |
| Freemap.sk: mapa | |
Súľovské skaly sú geomorfologický podcelok Súľovských vrchov, charakteristický výrazným členitým reliéfom. Nachádzajú sa približne 10 km smerom na juh od mesta Bytča. Sú turisticky vyhľadávanou lokalitou, nachádza sa v nich národná prírodná rezervácia Súľovské skaly[1].
Obsah |
Poloha [upraviť]
Nachádzajú sa v západnej časti Súľovských vrchov. Zo západu ich ohraničuje Manínska vrchovina, z východu Domanižská kotlina, Skalky a Žilinská kotlina[2]. Súľovské skaly sú zoradené v oblúku, ktorého vrchol je na severe a ramená smerujú na juhozápad a juhovýchod.
Prírodné podmienky [upraviť]
Horninovým základom Súľovských skál je zväčša charakteristický treťohorný (konkrétne eocénny[3]) karbonátový zlepenec (s klastami starších rozrušených vápencov a dolomitov) tvoriaci súčasť borovského súvrstvia centrálnehokarpatského paleogénu. Zlepence sú nedokonale vrstevnaté[3], čo naznačuje že vznikali v dynamickom prostredí, pravdepodobne priamo pod vápencovými útesmi vtedajšieho mora. Podložie tvoria staršie druhohorné dolomity a slienito-bridličnaté súvrstvia. Terén bol v priebehu neogénu zvrásnený, pričom sa vytvorili početné antiklinály a synklinály. S postupom času sa potom prejavil jav označovaný ako inverzia reliéfu, kedy rozpraskané horniny v osovej časti antiklinály podľahli erózii skôr ako synklinálna časť, preto pozostatky synklinály budujú dnes vyššie časti územia ako kedysi vyššie položené antiklinály[3]. Osou vrcholu bývalej antiklinály teraz vedie dolina typu combe, ktorá vyúsťuje do obce Súľov-Hradná.
Ide o relatívne malú plochu územia s vysokou koncentráciou geomorfologických tvarov ako poskladané skalné veže, strmé bralá, ihly, okná, homole a pod., s často bizarným tvarom.
Jedným z najznámejších útvarov je Gotická brána. V Súľovských skalách sa nachádzajú aj dve jaskyne (jednou z nich je Prírodná pamiatka Šarkania diera) a zrúcanina Súľovského hradu.
Na území sa nachádza vzácna fauna a flóra.
Ochrana prírody [upraviť]
V roku 1971 bola v oblasti vyhlásená štátna prírodná rezervácia na ploche 543 ha[2]. Dnes je oblasť súčasťou národnej prírodnej rezervácie Súľovské skaly.
Turistika [upraviť]
Po celom území vedie značený náučný chodník vystavaný roku 1975 a rekonštruovaný a upravený v rokoch 1994, 1997 a 1998. Je dlhý 7,5 km a má 16 zástavok, ktoré sú doplnené 17 informačnými tabuľami[4]. Prechádzky nie sú fyzicky veľmi náročné.
Horolezecká činnosť [upraviť]
Lezecké cesty majú dĺžku 15 - 40 m a náročnosť 4 - 10 stupňov UIAA[5].
- Celoročne povolené veže: Tabuľa, Školská veža, Veža nad ohniskom
- Sezónne povolené: Veterná, Sokolíky, Kozie diery, Podsvetie, Tisícročná (medzi 1.7 až 31.12.)
- platí pre členov SHS James / členov organizácii UIAA, výnimka platná do 31.8. 2008
Fotografie [upraviť]
-
Gotická brána
-
Obrovská brána
Referencie [upraviť]
- ↑ SAŽP. Súľovské skaly v štátnom zozname osobitne chránených častí prírody SR [online]. Liptovský Mikuláš : Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, 1. júl 2002. Dostupné online. (po slovensky)
- ↑ a b Vladár, J. a kolektív, 1981; Encyklopédia Slovenska V. zväzok R- Š. Veda, Bratislava, 790 s.
- ↑ a b c Mišík, M., 1979; Geologické exkurzie po Slovensku, SPN, Bratislava, 359 s.
- ↑ Náučný chodník Súľovské skaly prístup 9.8.2008
- ↑ http://www.portal.gov.sk prístup 8.9.2008
Pozri aj [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Súľovské skaly
Externé odkazy [upraviť]
- fotogaléria Súľovské skaly
- Súľovské skaly na stránke Žilina Gallery
- Súľovský hrad a Súľovské skaly na stránkach mesta Žilina
- Tektonika a vznik Súľovských skál
- Virtuálna prehliadka Súľovských skál
- Info, foto a mapa NPR Súľovské skaly
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
