Súľovské skaly

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°10′0″S 18°35′0″V / 49.16667°S 18.58333°V / 49.16667; 18.58333
Súľovské skaly
pohorie
Sulovske skaly big.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Trenčiansky, Žilinský
Okresy Žilina, Bytča, Považská Bystrica
Časť Súľovské vrchy
Súradnice 49°10′0″S 18°35′0″V / 49.16667°S 18.58333°V / 49.16667; 18.58333
Najvyšší bod Brada
 - výška 816 m n. m.
Poloha pohoria na Slovensku
Red pog.svg
Poloha pohoria na Slovensku
Wikimedia Commons: Súľovské skaly
Freemap.sk: mapa

Súľovské skaly sú geomorfologický podcelok Súľovských vrchov, charakteristický výrazným členitým reliéfom. Nachádzajú sa približne 10 km smerom na juh od mesta Bytča. Sú turisticky vyhľadávanou lokalitou, nachádza sa v nich národná prírodná rezervácia Súľovské skaly[1].

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádzajú sa v západnej časti Súľovských vrchov. Zo západu ich ohraničuje Manínska vrchovina, z východu Domanižská kotlina, Skalky a Žilinská kotlina[2]. Súľovské skaly sú zoradené v oblúku, ktorého vrchol je na severe a ramená smerujú na juhozápad a juhovýchod.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Horninovým základom Súľovských skál je zväčša charakteristický treťohorný (konkrétne eocénny[3]) karbonátový zlepenec (s klastami starších rozrušených vápencov a dolomitov) tvoriaci súčasť borovského súvrstvia centrálnehokarpatského paleogénu. Zlepence sú nedokonale vrstevnaté[3], čo naznačuje že vznikali v dynamickom prostredí, pravdepodobne priamo pod vápencovými útesmi vtedajšieho mora. Podložie tvoria staršie druhohorné dolomity a slienito-bridličnaté súvrstvia. Terén bol v priebehu neogénu zvrásnený, pričom sa vytvorili početné antiklinály a synklinály. S postupom času sa potom prejavil jav označovaný ako inverzia reliéfu, kedy rozpraskané horniny v osovej časti antiklinály podľahli erózii skôr ako synklinálna časť, preto pozostatky synklinály budujú dnes vyššie časti územia ako kedysi vyššie položené antiklinály[3]. Osou vrcholu bývalej antiklinály teraz vedie dolina typu combe, ktorá vyúsťuje do obce Súľov-Hradná.

Ide o relatívne malú plochu územia s vysokou koncentráciou geomorfologických tvarov ako poskladané skalné veže, strmé bralá, ihly, okná, homole a pod., s často bizarným tvarom.

Jedným z najznámejších útvarov je Gotická brána. V Súľovských skalách sa nachádzajú aj dve jaskyne (jednou z nich je Prírodná pamiatka Šarkania diera) a zrúcanina Súľovského hradu.

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1971 bola v oblasti vyhlásená štátna prírodná rezervácia na ploche 543 ha[2]. Dnes je oblasť súčasťou národnej prírodnej rezervácie Súľovské skaly.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Po celom území vedie značený náučný chodník vystavaný roku 1975 a rekonštruovaný a upravený v rokoch 1994, 1997 a 1998. Je dlhý 7,5 km a má 16 zástavok, ktoré sú doplnené 17 informačnými tabuľami[4]. Prechádzky nie sú fyzicky veľmi náročné.

Horolezecká činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Lezecké cesty majú dĺžku 15 - 40 m a náročnosť 4 - 10 stupňov UIAA[5].

  • Celoročne povolené veže: Tabuľa, Školská veža, Veža nad ohniskom
  • Sezónne povolené: Veterná, Sokolíky, Kozie diery, Podsvetie, Tisícročná (medzi 1.7 až 31.12.)
platí pre členov SHS James / členov organizácii UIAA, výnimka platná do 31.8. 2008

Fotografie[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SAŽP. Súľovské skaly v štátnom zozname osobitne chránených častí prírody SR [online]. Liptovský Mikuláš : Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, 1. júl 2002. Dostupné online.
  2. a b Vladár, J. a kolektív, 1981; Encyklopédia Slovenska V. zväzok R- Š. Veda, Bratislava, 790 s.
  3. a b c Mišík, M., 1979; Geologické exkurzie po Slovensku, SPN, Bratislava, 359 s.
  4. Náučný chodník Súľovské skaly prístup 9.8.2008
  5. http://www.portal.gov.sk prístup 8.9.2008

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]