Súdne inžinierstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súdne inžinierstvo je interdisciplinárny odbor, zaoberajúci sa predovšetkým skúmaním príčin, priebehom a dôsledkom negatívnych technických javov všetkých odborov. Jednou z jeho hlavných úloh je objasňovanie týchto javov pre účely konania pred štátnymi orgánmi predovšetkým v trestnom a občianskoprávnom konaní, príp. i pre potreby správnych orgánov a organizácií. Súčasťou je aj problematika stanovenia hodnoty resp. ceny veci a v tejto súvislosti aj stanovenie výšky majetkovej ujmy.

Interdisciplinarita[upraviť | upraviť zdroj]

Interdisciplinarita odboru spočíva v nutnosti aplikácie poznatkov z rôznych technických odborov, spoločenských vied, predovšetkým teórie poznania (gnozeológia) a príčinností, nutného minima právnych (procesných a hmotných) vied, ekonomických a často aj lekárskych – prinajmenšom v takom rozsahu, aby technický znalec vedel, kedy si ma privolať lekára ako konzultanta. Nutné sú aj znalosti cenové a ďalšie súvisiace predpisy.

Súdne inžinierstvo má tiež významný vzťah k vedám ekonomickým. Po technickom hodnotení stavu zariadenia, rozsahu jeho poškodenia, rozsahu a technológie nutných oprav prichádza často na radu posudzovanie ekonomické: rentabilnosť ďalšieho riadenia alebo opravy, hodnota a cena zariadenia ap.

Spätná väzba[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalším špecifikom súdneho inžinierstva je existencia spätnej väzby. Objektívne poznanie skutočnej príčiny poruchy (havárie) vo všetkých jej súvislostiach umožňuje najúčinnejší boj proti opakovaniu. Spätná väzba sa uskutočňuje niekoľkými spôsobmi:

  • podaním návrhu na opatrenie súčasne so znaleckým posudkom;
  • priamo v práci znalca, ktorý je vo svojom odbore obvykle vysoko kvalifikovaným odborníkom;
  • značnú časť znalcov tvoria vysokoškolskí učitelia, prípadne odborní učitelia stredných škôl, ktorí svoje poznatky okamžite môžu realizovať vo výučbe.

Odlišnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Oproti súdnemu lekárstvu sa súdne inžinierstvo líši v tom, že súdny lekár uskutočňuje pitvu, a vtedy vlastne obhliada (nález) sám osobne, takže jeho podklady pre posúdenie sú priamo získané. Naproti tomu súdny inžinier má v rade prípadov k dispozícií len údaje sprostredkované: k obhliadaniu miesta nehody býva volaný len zriedka, často je naopak požadované retrospektívne posúdenie k dosť vzdialenému dátumu, je odkázaný len na stav dnešný, ktorý môže byť odlišný od pôvodného, a na výpovede svedkov.

Kriminalistika a súdne inžinierstvo sa líši predovšetkým v tom, že kriminalistika zhromažďuje súdne dôkazy, tak aby umožnila vypátranie a usvedčenie páchateľa, kým znalecký posudok je sám dôkazom. Kriminalistika pôsobí len v trestnom konaní, kým súdne inžinierske posudky sa využívajú v občianskoprávnom konaní pri súde a notárstve, v správnom konaní pri dovoze, pri právnych úkonoch občanov a organizácií (predaj, kúpa, reklamácie).

Znalec a expert[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležitá v tomto kontexte je tzv. zvláštna kvalifikácia znalca, odlišujúca znalca od experta. Výsledky práce experta sú spravidla určené subjektom, ktorým je posudzovaná problematika blízka, ľuďom z jeho odboru. Spôsob jeho práce je daný iba jeho úvahou, podklady pre prácu si môže zaopatriť spôsobom, ktorý uzná v danom prípade za vhodný. Naproti tomu znalecký posudok by mal problematiku určitého odboru pretlmočiť do formy, aby bola pochopiteľná pre orgány činné v príslušnom konaní i pre subjekty, ktorých sa výsledok konania týka. Pritom spôsob jeho práce musí byť v súlade so zásadami procesného konania v danej veci (predovšetkým občiansko súdnom konaní, trestnom konaní alebo správnom konaní).