Súdne inžinierstvo

Súdne inžinierstvo je interdisciplinárny odbor, zaoberajúci sa predovšetkým skúmaním príčin, priebehom a dôsledkom negatívnych technických javov všetkých odborov. Jednou z jeho hlavných úloh je objasňovanie týchto javov pre účely konania pred štátnymi orgánmi predovšetkým v trestnom a občianskoprávnom konaní, príp. i pre potreby správnych orgánov a organizácií. Súčasťou je aj problematika stanovenia hodnoty resp. ceny veci a v tejto súvislosti aj stanovenie výšky majetkovej ujmy.

Interdisciplinarita

Interdisciplinarita odboru spočíva v nutnosti aplikácie poznatkov z rôznych technických odborov, spoločenských vied, predovšetkým teórie poznania (gnozeológia) a príčinností, nutného minima právnych (procesných a hmotných) vied, ekonomických a často aj lekárskych – prinajmenšom v takom rozsahu, aby technický znalec vedel, kedy si ma privolať lekára ako konzultanta. Nutné sú aj znalosti cenové a ďalšie súvisiace predpisy.

Súdne inžinierstvo má tiež významný vzťah k vedám ekonomickým. Po technickom hodnotení stavu zariadenia, rozsahu jeho poškodenia, rozsahu a technológie nutných oprav prichádza často na radu posudzovanie ekonomické: rentabilnosť ďalšieho riadenia alebo opravy, hodnota a cena zariadenia ap.

Spätná väzba

Ďalším špecifikom súdneho inžinierstva je existencia spätnej väzby. Objektívne poznanie skutočnej príčiny poruchy (havárie) vo všetkých jej súvislostiach umožňuje najúčinnejší boj proti opakovaniu. Spätná väzba sa uskutočňuje niekoľkými spôsobmi:

• podaním návrhu na opatrenie súčasne so znaleckým posudkom;
• priamo v práci znalca, ktorý je vo svojom odbore obvykle vysoko kvalifikovaným odborníkom;
• značnú časť znalcov tvoria vysokoškolskí učitelia, prípadne odborní učitelia stredných škôl, ktorí svoje poznatky okamžite môžu realizovať vo výučbe.

Odlišnosti

Oproti súdnemu lekárstvu sa súdne inžinierstvo líši v tom, že súdny lekár uskutočňuje pitvu, a vtedy vlastne obhliada (nález) sám osobne, takže jeho podklady pre posúdenie sú priamo získané. Naproti tomu súdny inžinier má v rade prípadov k dispozícií len údaje sprostredkované: k obhliadaniu miesta nehody býva volaný len zriedka, často je naopak požadované retrospektívne posúdenie k dosť vzdialenému dátumu, je odkázaný len na stav dnešný, ktorý môže byť odlišný od pôvodného, a na výpovede svedkov.

Kriminalistika a súdne inžinierstvo sa líši predovšetkým v tom, že kriminalistika zhromažďuje súdne dôkazy, tak aby umožnila vypátranie a usvedčenie páchateľa, kým znalecký posudok je sám dôkazom. Kriminalistika pôsobí len v trestnom konaní, kým súdne inžinierske posudky sa využívajú v občianskoprávnom konaní pri súde a notárstve, v správnom konaní pri dovoze, pri právnych úkonoch občanov a organizácií (predaj, kúpa, reklamácie).

Znalec a expert

Dôležitá v tomto kontexte je tzv. zvláštna kvalifikácia znalca, odlišujúca znalca od experta. Výsledky práce experta sú spravidla určené subjektom, ktorým je posudzovaná problematika blízka, ľuďom z jeho odboru. Spôsob jeho práce je daný iba jeho úvahou, podklady pre prácu si môže zaopatriť spôsobom, ktorý uzná v danom prípade za vhodný. Naproti tomu znalecký posudok by mal problematiku určitého odboru pretlmočiť do formy, aby bola pochopiteľná pre orgány činné v príslušnom konaní i pre subjekty, ktorých sa výsledok konania týka. Pritom spôsob jeho práce musí byť v súlade so zásadami procesného konania v danej veci (predovšetkým občiansko súdnom konaní, trestnom konaní alebo správnom konaní).