Pec (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Súhvezdie Pec)
Pec
Mapa súhvezdia Pec
Mapa súhvezdia Pec

Latinský názovFornax
SkratkaFor
GenitívFornacis
Symbolické vyjadreniepec
Rektascenzia3h
Deklinácia-30°
Plocha398  štvorcových stupňov
Poradie: 41
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
0
Najjasnejšia hviezdaα For
(Zdanl. magnitúda 3,80)
Meteorický roj

žiadny

Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +50° a −90°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca December
Horná kulminácia o 24:00

29. október

Dolná kulminácia o 24:00

30. apríl

Pec (lat. Fornax) je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Súhvezdie zaviedol Nicolas Louis de Lacaille v roku 1754 pôvodne ako Chemickú pec (lat. Apparatus Chemicus alebo Fornax Chemica) na počesť jeho priateľa Antoine Lavoisiera.

Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Najjasnejšia hviezda je dvojhviezda alfa Fornacis s magnitúdou 3,8. Je to jediná hviezda v súhvezdí, ktorej jasnosť presahuje štvrtú magnitúdu. Nemá nijaké meno rovnako ako ostatné hviezdy v tomto súhvezdí.

Ďalšou dvojhviezdou je omega Fornacis, ktorej hlavná zložka má jasnosť 4,9 mag. a jej sprievodca 7,9 mag. Ich vzájomná vzdialenosť je 10,8“ a dajú sa rozoznať už 5 cm ďalekohľadom.

TZ Fornacis je zákrytový dvojhviezdny systém.

Iba 16 svetelných rokov od nás sídli podrobne skúmaný hnedý trpaslík LP 944-20.

Objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pec neobsahuje žiadne objekty pozorovateľné malým ďalekohľadom. V blízkosti východnej hranice s Eridanom je Kopa galaxií Pec, ale jej galaxie sú také vzdialené a slabé, že sa dajú skúmať len veľkými ďalekohľadmi. Najjasnejšia z nich je NGC 1316, ďalšie jasnejšie galaxie tejto kopy sú NGC 1380 (magnitúda 11,0) NGC 1317 (11,0), NGC 1399 (9,9), NGC 1404 (10,3) a NGC 1365 (11,2).

Približne v strede súhvezdia sa nachádza o niečo bližší objekt – takzvaný systém Fornax, čo je galaxia, ktorá patrí do Miestnej skupiny galaxií.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Pec je malé súhvezdie pozostávajúce len z niekoľkých slabších hviezd. Leží tak ďaleko na juhu, že zo severnej Európy sa nedá pozorovať a v strednej Európe ho vidno iba tesne nad južným obzorom. Obdobie jeho pozorovateľnosti je na Slovensku veľmi krátke.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Pec, s. 258 – 361.