Rys (súhvezdie)
| Rys | |
 | |
| Latinský názov | Lynx |
|---|---|
| Skratka | Lyn |
| Genitív | Lyncis |
| Symbolické vyjadrenie | rys |
| Rektascenzia | 8h |
| Deklinácia | +45° |
| Plocha | 545 štvorcových stupňov Poradie: 28 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
| Najjasnejšia hviezda | α Lyn (Zdanl. magnitúda 3,14) |
| Meteorický roj | žiadny |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −30° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Marec | |
Rys (lat. Lynx) je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedol ho Johannes Hevelius v roku 1687, aby zaplnilo prázdne miesto medzi antickými súhvezdiami. Je to súhvezdie veľmi chudobné na hviezdy. Preto sa k nemu nijaká legenda neviaže. Hevelius v ňom napočítal celkom 19 slabých hviezd. Hovoril, že kto chce vidieť všetkých 19 hviezd, musí mať oči ako rys. Stadiaľ pochádza aj meno súhvezdia.
Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]
Hviezda alfa alebo 40 Lyncis je červený obor. V jeho vnútri, ktoré má teplotu 100 miliónov kelvinov, sa mení hélium na uhlík. Spolu s hviezdami Regulus a Pollux vytvára rovnostranný trojuholník. Jeho absolútna svietivosť zhruba 120-krát prevyšuje svietivosť Slnka. Okrem hviezdy alfa sú všetky ostatné hviezdy označené Flamsteedovými číslami, ktoré vo svojom zozname hviezd Historia Coelestis Britannica použil prvý kráľovský astronóm John Flamsteed. Písmenami gréckej abecedy sú totiž označené len hviezdy jasnejšie alebo premenné. Ostatné sú číslované sprava doľava.
Hviezdy 12, 19 a 38 Lyncis sú trojnásobné hviezdy, ale nemajú nijaké zvláštnosti. 38 Lyncis sa skladá z hlavnej a vedľajšej zložky, pričom hlavná zložka má magnitúdu 4,0 a jej sprievodca 6,0. V skutočnosti hlavná zložka 25-násobne prevyšuje jasnosť Slnka a celá dvojhviezda je od nás vzdialená 110 svetelných rokov. Zložky sú vzdialené 2,9“. Vo vzdialenosti 88" od hlavnej zložky je ešte jeden sprievodca 11. magnitúdy, ktorý však fyzicky nemá s dvojhviezdou nič spoločné.
12 Lyncis je naproti tomu fyzickou dvojhviezdou. Jej zložky majú podobnú jasnosť, 5,4 a 6,0 magnitúd, a sú od seba vzdialené 1,8“. Navzájom sa obehnú približne raz za 700 rokov. Vo vzdialenosti asi 8,5" sa nachádza ďalší sprievodca s jasnosťou 7,5 mag. Napokon je tu 19 Lyncis, ktorej zložky vzdialené 14,7“ ľahko rozlíšime aj malým ďalekohľadom. Jasnosti zložiek sú 5,6 a 6,5 magnitúd.
Aj 5 Lyncis má sprievodcu, ktorý je od nej vzdialený 9" a má jasnosť 8,2 mag.
Premenná hviezda typu Mira Ceti je R Lyncis. Hviezda Y Lyncis je červená polopravidelná premenná hviezda typu M so zmenou magnitúdy od 7,8 do 10,3 a s približnou periódou okolo 110 dní.
V súhvezdí je niekoľko slabých galaxií: najjasnejšia z nich je NGC 2683, ktorá má celkovú magnitúdu 9,7. Je to špirálová galaxia, ale pozeráme sa na ňu takmer zboku.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Rys pokrýva dosť širokú oblasť medzi Veľkou medvedicou, Povozníkom a Blížencami. Je to súhvezdie veľmi chudobné na hviezdy. Jedine hviezda alfa je dosť jasná a výrazne červenej farby. Súhvezdie je pre strednú a južnú Európu takmer celé cirkumpolárne, okrem jeho najjužnejšej časti. S výnimkou jesene ho môžeme pozorovať celý rok. Za jasnej noci ho môžeme vidieť ako slabú retiazku hviezd pred Veľkou medvedicou.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Rys, s. 374 – 376.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rys (súhvezdie)
