Trojuholník (súhvezdie)
| Trojuholník | |
 | |
| Latinský názov | Triangulum |
|---|---|
| Skratka | Tri |
| Genitív | Trianguli |
| Symbolické vyjadrenie | Sicília |
| Rektascenzia | 2h |
| Deklinácia | 32° |
| Plocha | 132 štvorcových stupňov Poradie: 78 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
| Najjasnejšia hviezda | (β Tri) (Zdanl. magnitúda 3,00) |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −58° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca December | |
| Horná kulminácia o 24:00 | 19. október |
| Dolná kulminácia o 24:00 | 20. apríl |
Trojuholník (Triangulum) je malé súhvezdie severnej oblohy, ktorého tri najjasnejšie hviezdy hviezdnej veľkosti 3 a 4 tvoria pretiahnutý trojuholník. Je to jedno z 88 moderných súhvezdí, ako aj jedno z Ptolemaiových 48 súhvezdí. Johannes Hevelius rozdelil toto súhvezdie na dve menšie. Hoci Trojuholník nezmenil svoju podobu, zmenil svoje meno na Veľký trojuholník (z lat. Triangulum Majus). Malý trojuholník (z lat. Triangulum Minus) bol Heveliom umiestnený kúsok južnejšie, ale neskôr sa z máp vytratil.
Legenda[upraviť | upraviť zdroj]
Toto maličké súhvezdie vraj pôvodne predstavovalo ostrov Sicíliu, ktorý umiestnil na oblohu Zeus (Jupiter) na žiadosť svojej sestry, bohyne poľnohospodárstva Démétér. Neskôr však Gréci premenovali toto súhvezdie na Deltodon, pretože jeho tri najjasnejšie hviezdy majú tvar veľkého gréckeho písmena delta. Babylonskí kňazi spájali jeho tri jasné hviezdy s hviezdou Alamak v súhvezdí Andromédy a označovali ho ako „pluh“. Egypťania v ňom videli obraz rozvetveného ústia rieky Nílu do Stredozemnéhu mora a malo byť poctou vedcom Alexandrie. Židia nazývali toto súhvezdie Šališ podľa hudobného nástroja trojuholníkového tvaru.
Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]
Súhvezdie tvorí množstvo slabých hviezd, ale len tri z nich sú jasnejšie ako 4,5 magnitúdy – práve spojnice týchto troch dali súhvezdiu meno. Hlavná hviezda alfa Trianguli má ako jediná z nich meno: Metallah, alebo zriedkavejšie Caput Trianguli. Prvý názov pochádza z arabčiny, ten druhý z latinčiny, ale obidva znamenajú „vrchol trojuholníka“. Mettalah má jasnosť 3,42 mag, nie je však najjasnejšou hviezdou súhvezdia. Tou je bezmenná beta s jasnosťou presne 3,0 magnitúd. 6 Trianguli zriedkavejšie označovaná ako iota Trianguli je dvojhviezda, ktorej zložky jasné 5,4 a 7,0 mag. ležia v odstupe 3,8“. Na ich rozlíšenie potrebujeme ďalekohľad s minimálne 8 cm objektívom.
R Trianguli je dlhoperiodická premenná hviezda typu Mira Ceti s periódou približne 266 dní. Jej jasnosť kolíše od 5,4 magnitúd v maxime po 12,6 magnitúd v minime. Má súradnice: rektascenzia = 02h 37,0´, deklinácia = +34° 16´.
Voľným okom neviditeľná premenná XX Trianguli je hviezda s najväčšími zatiaľ objavenými hviezdnymi škvrnami.
Objekty[upraviť | upraviť zdroj]
Najdôležitejším a jednoznačne najznámejším objektom tohoto súhvezdia je špirálová galaxia M33 (NGC 598, obr. vľavo). Nachádza sa v západnej časti súhvezdia a leží symetricky v predĺženej spojnici hviezdy Mirach a Veľkej hmloviny v Androméde. Hovorí sa jej aj Veľká hmlovina v Trojuholníku. Je to špirálová galaxia, jedna z Miestnej skupiny galaxií a tretia najväčšia galaxia v tejto skupine.
Okrem Veľkej hmloviny v Trojuholníku v tomto súhvezdí už nie je veľa objektov, ktoré by stáli za povšimnutie. Nachádza sa tu niekoľko ďalších galaxií, ale všetky sú veľmi slabé. Príkladom je galaxia NGC 925 s jasnosťou 10 magnitúd na súradniciach rektascenzia = 02h 27´ 44“, deklinácia = +33° 36´ 58“. Ďalšie takéto galaxie sú NGC 750 – 12,2 magnitúdy, NGC 959 – 13 magnitúd, IC 1784 – 13 magnitúd, NGC 890 – 12 magnitúd.
Trojuholník je známy aj tým, že sa v ňom nachádza prvý objavený kvazar vôbec. Má označenie 3C 48.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Trojuholník je jedno zo štyroch najmenších súhvezdí pozorovateľných od nás. Nachádza sa medzi Andromedou a Baranom, okrem týchto súhvezdí ho z východu a zo západu obklopujú Perzeus a Ryby. Tri hviezdy tvoriace dlhý a úzky rovnoramenný trojuholník, alfa, beta, gama sú dobre pozorovateľné aj za horšej viditeľnosti. Najľahšie sa hľadá podľa Andromedy pod ktorou leží. Druhá možnosť je nájsť si Barana a vyhľadať ho nad ním.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Trojuholník, s. 322 – 325.
