Sýrska katolícka cirkev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Článok zo série
Východné katolícke cirkvi
DebateBetweenCatholicsAndOrientalChristiansInThe13thCenturyAcre1290.jpg
Tradícia alexandrijská
Etiópsko-eritrejská · Koptská
Tradícia antiochijská
Maronitská · Sýrska · Sýrsko-malankarská
Tradícia arménska
Arménska
Tradícia chaldejská
Chaldejská · Sýrsko-malabarská
Tradícia konštantínopolská
Albánska · Bieloruská · Bulharská
Grécka · Chorvátska · Italo-albánska
Macedónska · Maďarská
Melchitská · Rumunská · Rusínska
Ruská · Slovenská · Ukrajinská

Sýrska katolícka cirkev je jednou z východných katolíckych cirkví antiochijskej tradície, ktorá používa západosýrsky obrad.

Na jej čele stojí antiochijský patriarcha so sídlom v Libanone. Patriarcha si k menu vždy pridáva aj meno Ignác. Sýrska katolícka cirkev je rozšírená najmä v Sýrii, Libanone a Iraku.

V dejinách bolo niekoľko pokusov o vytvorenie spoločenstva sýrskej cirkvi s Rímom. Florentský koncil ani zvolenie katolíckeho patriarchu v roku v 17. storočí však nepriniesli trvalé výsledky. Neskôr boli sýrski katolíci v Osmanskej ríši prenasledovaní. Až od času po zvolení Michaela Jarweha za patriarchu v roku 1782 existuje neprerušený sled sýrskych katolíckych patriarchov. V roku 1829 Sársku katolícku cirkev uznala aj turecká vláda. Sídlo patriarchu bolo niekoľkokrát zmenené.

Organizačná štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Libanon:

  • patriarchát - Antiochia (sídlo v libanonskom Bejrúte)
  • eparchia - Bejrút

Sýria:

  • metropolitné archieparchie - Damask, Homs (Emesa)
  • archieparchie - Aleppo, Hassaké-Nisibi

Irák a Kuvajt:

  • archieparchie - Bagdad, Mósul
  • patriarchálny exarchát - Basra a Kuvajt

Ostatné krajiny:

  • eparchie - Káhira (Egypt), Newark (Spojené štáty, Kanada)
  • apoštolský exarchát - Venezuela
  • patriarchálne exarcháty - Jeruzalem (Palestína a Jordánsko) (Palestína, Izrael, Jordánsko), Turecko
  • ďalšie územia závislé na patriarchovi - Sudán[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]