Sťahovanie národov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O veľkej migrácii v bronzovej dobe pozri veľké sťahovanie národov (bronzová doba)

Sťahovanie národov alebo veľké sťahovanie národov bolo obdobie rozsiahlych etnických presunov germánskych a slovanských kmeňov a kryštalizácie novej etnicko-politickej mapy Európy od konca 4. storočia do konca 6./7. storočia (spravidla sa uvádza 375/–568)[chýba zdroj]. Sťahovanie národov ukončilo éru neskorej antiky a začalo éru raného stredoveku.

Ako príčiny migračnej vlny sa uvádzajú najmä tlak Hunov a súvisiaca turkická migrácia zo Strednej Ázie, rastúci populačný tlak a klimatické zmeny. Počas sťahovania došlo k ovládnutiu rozsiahlych oblastí Západorímskej ríše germánskymi kmeňmi (Ostrogóti, Vizigóti, Burgunďania, Aláni, Longobardi, Anglovia, Sasi, Jutovia, Svébi, Alemani) a tým k jej faktickému zániku.

Pod tlakom, ktorý takto vznikol a smeroval na západ, opustil územie Slovenska germánsky kmeň Kvádov.

Pohyb Gótov[upraviť | upraviť zdroj]

Od 2. storočia začal pohyb Gótov od ústia Visly (dnešné Poľsko) smerom na juh k Čiernemu moru, pričom vytlačili Burgunďanov na západ a Vandalov a Markomanov smerom na juh k Dunaju, čo bolo príčinou markomanských vojen. Dochádzalo k drobným vpádom na územie Rímskej ríše, ktoré boli buď odrazené, alebo skončili drobnými posunmi hraníc (Dácia).

Na prelome 3. a 4. storočia sa Góti rozdelili do dvoch skupín: Východní Góti (Greutungovia) sa usídlili pri Čiernom mori a Západní Góti (Tervingovia) na Balkánskom polostrove, na sever od Dunaja (dnešné Rumunsko). Tieto dve skupiny nemožno zamieňať s neskoršie existujúcim rozdelením na Ostrogótov a Vizigótov.

Príchod Hunov[upraviť | upraviť zdroj]

Významný podnet na sťahovanie národov dali Huni, ktorí od polovice 4. storočia začali prenikať z krajov za Volgou na územie germánskych Východných Gótov pri Čiernom mori. V roku 375 podľahli Hunom najprv Greutungovia a neskôr aj Tervingovia, ktorí boli vytlačení zo svojho územia.

Kráľovstvo Hunov v 5. storočí

Huni prenikli až do Karpatskej kotliny a usadili sa v Potisí, kde do polovice 5. storočia založili veľkú ríšu. Po smrti kráľa Attilu Hunská ríša podľahla nepriateľom Germánom, Slovanom.

Ďalšie migračné vlny[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšie vlny migrácie v Európe sa väčšinou nezahrnujú do vlastného obdobia sťahovania národov, formovali však dnešné národnostno-geografické usporiadanie v Európe.

Od 5. storočia rozšírili Protobulhari svoj vplyv na územie východného Balkánu a vo Východnej Európe sa začali usadzovať Slovania. V ich stopách alebo spolu s nimi prenikali do Strednej Európy v druhej polovici 6. storočia Avari.

V druhej polovici 7. storočia sa Arabi snažili preniknúť do Európy cez Malú Áziu a Trákiu, ale boli odrazení spojenými vojskami Byzantskej ríše a Bulharska. V dôsledku toho presunuli svoje úsilie na Pyrenejský polostrov, kde založili Córdobský emirát.

V priebehu 8.–10. storočia došlo k poslednej veľkej vlne migrácie, kedy do Európy prichádzali prví Maďari z východu a Vikingovia zo Škandinávie.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • Dr. František Bokes, Dejiny Slovákov a Slovenska od najstarších čias až po prítomnosť (4. zväzok), SAV, Bratislava, Tlač: KÚS Turčiansky Sv. Martin, 1946

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]