SK Brann

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Brann
Brann logo
Celý názovSportsklubben Brann
PrezývkaRødtrøyene(Červené dresy), Bergens Stolthet(Pýcha Bergenu)
Založený26. september 1908
ŠtadiónBrann Stadion
Bergen, NórskoNórsko
Kapacita16 750
PredsedaNórsko Aslak Sverdrup
TrénerNórsko Eirik Horneland
LigaEliteserien
20232. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby

Sportsklubben Brann (prezývaný len Brann, prípadne Brann Bergen) je futbalový klub so sídlom v Bergene, druhom najväčšom meste Nórska. Brann je najväčší bergenský futbalový klub a zároveň jediný z tohoto mesta hrá najvyššiu Nórsku ligu – Eliteserien. Domáce stretnutia hrá klub na Brann Stadione umiestnenom aj s rozsiahlym tréningovým areálom neďaleko centra mesta.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

16.04. 2007 fanúšikovia otvárajú sezónu na Brann Stadion

Ski- og Fodboldklubben Brann (Lyžiarsky a Futbalový klub Brann) bol založený 26. septembra 1908 iniciátorom Christenom K. Granom a Birgerom Gjestlandom v Johnsens Café – kaviarni v centre mesta. Klub sa nevenoval len lyžovaniu a futbalu, ale aj organizovaniu iných športov, napr. hokeju. Neskôr bol názov zmenený na – Sportsklubben Brann (Športový Klub Brann) a pod týmto názvom funguje aj v súčasnosti.
Brann odohral svoj prvý zápas proti lokálnemu bergenskému tímu 1. januára 1909. Zápas skončil remízou 1 – 1. V roku 1913 sa po prvýkrát zúčastnil v nórskom pohári[1].
Prvým výraznejším úspechom bolo prebojovanie sa do finále pohára v roku 1917, kde však podľahol 1 – 4 v súboji so Sarpsborgom. V tom istom roku klub kúpil pozemky južne od centra Bergenu. 25. mája 1919 sa na nich uskutočnilo slávnostne otvorenie Brann Stadion[1], ktorý vyrástol vďaka príspevkom fanúšikov a investorov. V otváracom zápase podľahol Brann Nórskemu národnému výberu 2 – 6.
Svoj premiérový titul v nórskom pohári (ofic.:Norgesmestre i fotball- Majstri Nórska vo futbale) získali v roku 1923 keď vo finále porazili Lyn 2 – 1. Svoj druhý titul získali o dva roky neskôr, víťazstvom nad Sarpsborgom 3 – 0.
Nasledujúce roky zasiahla SK Brann kríza a potom začiatok druhej svetovej vojny. Do najvyššej ligy(v tom čase pod názvom Norgesligaen- Nórska liga) sa prebojoval klub až v roku 1947.

Zlatá éra[upraviť | upraviť zdroj]

Šesťdesiate roky sa dajú považovať za najúspešnejšie obdobie v doterajšej histórii SK Brann. Zisk dvoch majstrovských titulov v najvyššej lige a pôsobenie dvoch z najvýznamnejších futbalistov klubu, ale aj nórskej reprezentácie Roalda Jensena a Rolfa Birgera Pedersena.

V sezónach 1961/1962 a 1963 vyhral SK Brann dvakrát za sebou Nórsku ligu. Počas sezóny 1963 bola priemerná návštevnosť klubu 15 486 návštevníkov na zápas, čo bol nórsky ligový rekord až do roku 2003 kedy ho prekonal Rosenborg BK.

Takmer pol storočia ubehlo od zisku prvého titulu v nórskom pohári, dokiaľ sa ho podarilo SK Brann získať opäť. A to hneď dvakrát, v rokoch 1972 a 1976.

80. roky vo výťahu[upraviť | upraviť zdroj]

Brann Stadion s tréningovými plochami

Rok 1979 znamenal zostup do nižšej súťaže. O rok neskôr sa však v Bergene opäť hrala prvá nórska liga. Lenže až do roku 1986 sa zostupy a postupy medzi ligami neustále opakovali. SK Brann vďaka tomu získal prezývku «výťahový»-klub. Od posledného postupu v 1987 si však prvoligovú príslušnosť udržali až do roku 2014.

80. roky priniesli nielen vyčerpávajúci boj o najvyššiu súťaž, ale aj úspechy. V 1982 získali piatykrát Nórsky futbalový pohár, keď vo finále proti Molde rozhodol o víťazstve Bergenčanov 3 – 2 víťazný gól z 57. minúty. Jeho autorom bol kapitán mužstva, anglický legionár Neil McLeod[2], ktorý bol v roku 2003 označený denníkom Bergens Tidende, ako najlepší legionár v dovtedajšej histórii klubu.

Do finále pohára sa prebojovali aj v rokoch 1987 a 1988. V oboch prípadoch však svojim súperom podľahli.

Zviditeľnenie sa v Európe[upraviť | upraviť zdroj]

Oslava vícemajstrovského titulu za rok 2006

V 90. rokoch sa na lavičke Brannu vystriedalo päť trénerov a kvôli zlému hospodáreniu bolo zmenené celé vedenie klubu. Napriek týmto okolnostiam bol tím úspešný. Neustále atakoval vrchné priečky v domácej súťaži. Obsadil 4. miesto v 1990 a 1996, 2. v roku 1997, 3. v roku 1999. Ako finalista pohára sa predstavil v 1995 a 1999.

Na európskej futbalovej scéne sa Brann predstavil v sezóne 1996/1997 v Pohári víťazov pohárov. V turnaji sa Brann dostal do štvrťfinále[3], keď vyradil holandský PSV Eindhoven po výsledkoch 2 – 1 doma a 2 – 2 v Eindhovene. Konfrontácia s Liverpool FC síce priniesla nádejnú domácu remízu 1 – 1, ale v Liverpoole podľahol Brann 3 – 0.

V novom miléniu[upraviť | upraviť zdroj]

Po prvýkrát SK Brann predstavil v predkolách Ligy majstrov v roku 2001 potom, ako skončili v Tippeligaen na druhom mieste. V druhom predkole[3] sa však musel s touto súťažou rozlúčiť, keď najskôr remizoval na pôde bulharského tímu Levski Sofia 0 – 0 a neskôr aj na vlastnom štadióne uhral len výsledok 1 – 1. Ten zaručil postup tímu zo Sofie.
O dva roky neskôr opustili klub kvôli zlej finančnej situácii viacerí hráči. Napriek tomu sa mužstvu podarilo udržať najvyššiu súťaž v Bergene. Do tímu prišiel nový tréner Mons Ivar Mjelde. Pritiahol nových sponzorov aj hráčov. Vďaka tomu v 2004 zvíťazil Brann v nórskom pohári po 22 rokoch. Hrdinom finále sa stal Bengt Sæternes, vsietiac mužstvu Lynu tri góly pri víťazstve 4 – 1. Brann získal v tom istom roku aj bronz v domácej lige.

"Zlatý" pochod na štadión 28.10.2007, oslava majstrovského titulu

V roku 2006 obsadili Bergenčania v lige po piatykrát v histórii druhé miesto. O rok neskôr, sa už podarilo získať tímu z Brann Stadion tretí majstrovský titul. V roku 2014 klub vypadol z Tippeligaen, ale už po roku sa vrátil. To sa zopakovalo aj v sezóne 2021. Od roku 2023 je Brann opäť účastníkom najvyššej súťaže.

Úspechy[upraviť | upraviť zdroj]

SK Brann v európskych pohároch[upraviť | upraviť zdroj]

Sezóna Súťaž Kolo Klub Doma Vonku Celkovo
1973/74 Pohár víťazov pohárov 1. kolo Malta Gżira United 7 : 0 2 : 0 9 : 0
2. kolo Severné Írsko Glentoran 1 : 1 1 : 3 2 : 4
1976/77 Pohár UEFA 1. kolo Anglicko Queens Park Rangers 0 : 7 0 : 4 0 : 11
1977/78 Pohár víťazov pohárov 1. kolo Island ÍA Akranes 1 : 0 4 : 0 5 : 0
2. kolo Holandsko Twente 1 : 2 0 : 2 1 : 4
1983/84 Pohár víťazov pohárov 1. kolo Holandsko Nijmegen 0 : 1 1 : 1 1 : 2
1989/90 Pohár víťazov pohárov 1. kolo Taliansko Sampdoria 0 : 2 0 : 1 0 : 3
1996/97 Pohár víťazov pohárov Predkolo Írsko Shelbourne 2 : 1 3 : 1 5 : 2
1. kolo Belgicko Cercle Brugge 4 : 0 2 : 3 6 : 3
2. kolo Holandsko PSV Eindhoven 2 : 1 2 : 2 4 : 3
Štvrťfinále Anglicko Liverpool 1 : 1 0 : 3 1 : 4
1997/98 Pohár UEFA 1. predkolo Bulharsko Neftochimik Burgas 2 : 1 2 : 3 4 : 4 (a)
2. predkolo Švajčiarsko Grasshoppers 2 : 0 0 : 3 2 : 3
1998/99 Pohár UEFA 2. predkolo Litva Žalgiris 1 : 0 0 : 0 1 : 0
1. kolo Nemecko Werder Bremen 2 : 0 0 : 4 (pp) 2 : 4
2000/01 Pohár UEFA Predkolo Lotyšsko Liepājas Metalurgs 1 : 0 1 : 1 2 : 1
1. kolo Švajčiarsko Basel 4 : 4 2 : 3 6 : 7
2001/02 Liga majstrov 2. predkolo Bulharsko Levski Sofia 1 : 1 0 : 0 1 : 1 (a)
2002/03 Pohár UEFA Predkolo Litva Sūduva 2 : 3 2 : 3 4 : 6
2005/06 Pohár UEFA 2. predkolo Fínsko Allianssi 0 : 0 2 : 0 2 : 0
1. kolo Rusko Lokomotiv Moskva 1 : 2 2 : 3 3 : 5
2006/07 Pohár UEFA 1. predkolo Severné Írsko Glentoran 1 : 0 1 : 0 2 : 0
2. predkolo Švédsko Åtvidabergs 3 : 3 1 : 1 4 : 4 (a)
2007/08 Pohár UEFA 1. predkolo Wales Carmarthen Town 6 : 3 8 : 0 14 : 3
2. predkolo Litva Sūduva 2 : 1 4 : 3 6 : 4
1. kolo Belgicko Club Brugge 0 : 1 2 : 1 2 : 2 (a)
Skupina
D 		Nemecko Hamburger SV 0 : 1 3. miesto
Postup do
16-finále
Francúzsko Rennes 1 : 1
Chorvátsko Dinamo Záhreb 2 : 1
Švajčiarsko Basel 0 : 1
16-finále Anglicko Everton 0 : 2 1 : 6 1 : 8
2008/09 Liga majstrov 2. predkolo Lotyšsko Ventspils 1 : 0 1 : 2 2 : 2 (a)
3. predkolo Francúzsko Marseille 0 : 1 1 : 2 1 : 3
2008/09 Pohár UEFA 1. kolo Španielsko Deportivo La Coruña 2 : 0 0 : 2 (pp) 2 : 2 (2:3 pen.)
2017/18 Európska liga 2. predkolo Slovensko Ružomberok 0 : 2 1 : 0 1 : 2
2019/20 Európska liga 1. predkolo Írsko Shamrock Rovers 2 : 2 1 : 2 3 : 4
2023/24 Európska konferenčná liga 3. predkolo Portugalsko Arouca 3 : 1 1 : 2 4 : 3
4. predkolo Holandsko AZ Alkmaar 3 : 3 (p) 1 : 1 4 : 4 (5:6 pen.)
2024/25 Konferenčná liga 2. predkolo border link= 25. júl 2024

zdroj: kassiesa.net

Víťazi Kniksenovej ceny[upraviť | upraviť zdroj]

Kniksenova cena(Kniksenprisen) je ocenenie, každoročne udeľované pre výnimočné osobnosti nórskeho futbalu.Je pomenovaná podľa legendy Brannu Roalda Jensena prezývaného «Kniksen».

Známi hráči[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný tréneri[upraviť | upraviť zdroj]

  • Anglicko Thomas Mitchell (1946)
  • Anglicko Thomas Mitchell/William Cook (1947)
  • Anglicko Alf Young (1948)
  • Škótsko /Anglicko Aitken/William Cook (1949)
  • Anglicko William Cook (1950)
  • Anglicko /Nórsko William Cook, Bjarne Osland/Kjell Kjos (1951)
  • Nórsko Bjarne Osland/Kjell Kjos (1952)
  • Nórsko Bjarne Osland (1953)
  • Rakúsko Karl Pannagl (1954)
  • Anglicko /Nórsko George Ainsley/Oddvar Hansen (1955)
  • Nórsko Oddvar Hansen (1956 – 1957)
  • Nórsko Birger Nilsen (1958)
  • Maďarsko Tivader Szentpeterey (1959)
  • Nórsko Oddvar Hansen (1960 – 1963)
  
  • Rakúsko Pepi Stroh (1964)
  • Nórsko Oddvar Hansen (1965 – 1968)
  • Československo Karol Bučko (1969 – 1972)
  • Anglicko Ray Freeman (1972 – 1973)
  • Anglicko Bill Elliott (1974 – 1978)
  • Nórsko Ivar Hoff (1979)
  • Nórsko Egil Austbø (1979)
  • Anglicko Les Shannon (1980 – 1981)
  • Nórsko Arve Mokkelbost (1982 – 1983)
  • Nórsko Endre Blindheim (1984 – 1985)
  • Anglicko Tony Knapp (1986 – 1987)
  • Nórsko Per Vold (1987)
  • Island Teitur Thordarson (1988 – 1990)
  • Švédsko Karl Gunnar Björklund (1991 – 1992)
  
  • Nórsko Hallvar Thoresen (1993 – 1995)
  • Nórsko Kjell Tennfjord (1995 – 1998)
  • Nórsko Harald Aabrekk (1998 – 1999)
  • Island Teitur Thordarson (2000 – 2002)
  • Nórsko Mons Ivar Mjelde (2003 – 2008)
  • Nórsko Steinar Nilsen (2009 – 2010)
  • Nórsko Rune Skarsfjord (2010 – 2013)
  • Švédsko Rikard Norling (2013 – 2015)
  • Nórsko Lars Arne Nilsen (2015 – 2020)
  • Nórsko Kåre Ingebrigtsen (2020 – 2021)
  • Nórsko Eirik Horneland (2021 – )

Najlepší strelci SK Brann[upraviť | upraviť zdroj]

Tabuľka aktuálna k 9. augustu 2011.[4]

Meno Počet Gólov Perióda
Rolf Birger Pedersen 132 1957 – 68, 1972
Gunnar Skagen 120 1945 – 56
Thorstein Helstad 104 1998 – 2002, 2006 – 2008
Steinar Aase 93 1973 – 78, 1984 – 85
Bjørn Tronstad 90 1974 – 82
Roald Jensen 86 1960 – 64, 1971 – 73
Mons Ivar Mjelde 72 1989 – 90, 1996 – 01

Najviac zápasov za SK Brann[upraviť | upraviť zdroj]

Tabuľka aktuálna k 9. augustu 2011.[5]

Meno Počet zápasov Perióda
Tore Nordtvedt 398 1963 – 79
Geirmund Brendesæter 335 1991 – 03
Erlend Hanstveit 278 1998 – 2008
Roy Wassberg 250 1989 – 93, 1998 – 04
Arne Møller 248 1979 – 88
Helge Karlsen 237 1967 – 79
Cato Guntveit 235 1995 – 99, 2003 – 10

Najviac reprezentačných štartov[upraviť | upraviť zdroj]

Hráči Brannu s účasťou v Nórskej futbalovej reprezentácii.
Tore Andre Flo 76 zápasov, 23 gólov

Thorstein Helstad 37 zápasov, 10 gólov

Alexander Olsen 37 zápasov, 1 gólov

Helge Karlsen 35 zápasov, 0 gólov

Finn Berstad 32 zápasov, 13 gólov

Roald Jensen 27 zápasov, 5 gólov

Fanúšikovia[upraviť | upraviť zdroj]

Fanúšikovia Brannu pred zápasom proti Deportivu de la Coruña, v prvom kole Pohára UEFA v roku 2008.

Fanúšikovia Brannu patria k najvernejším v Nórsku. Od sezóny 1963 až do roku 2003 držal Brann nórsky ligový rekord v návštevnosti. Ten mu zabezpečila priemerná návštevnosť 15 486 návštevníkov na zápas počas sezóny 1963.

Dlhé roky bol fanklub známy pod menom Brann Supporter Team. Ten skončil v konkurze, vďaka svojej zlej ekonomickej situácii v 2003. V tom istom roku však vzniklo viac menších fanklubov, ale aj nový oficiálny fanklub, takzvaný Brann Bataljonen(batalión)[6]. Zakladajúcimi členmi boli Thorleif Steffensen, Kjell Morten Hjartøy a Bjarte Hjartøy. V roku 2007 mal viac ako 4000[7] členov. Brann Bataljonen nájdete na Brann Stadion, na tribúne umiestnenej oproti vrchu Ulriken, nesúcej názov Frydenbø, (predtým Hansa-svingen).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b ANDERSEN, Eduardo Doddo. Fortellingen om Brann. Oslo : Kagge Forlag AS, 2010. S. 17.
  2. ↑ ANDERSEN, Eduardo Doddo. Fortellingen om Brann. Oslo : Kagge Forlag AS, 2010. S. 37.
  3. ↑ a b ANDERSEN, Eduardo Doddo. Fortellingen om Brann. Oslo : Kagge Forlag AS, 2010. S. 45 – 47.
  4. ↑ Sportsklubben Brann: Flest mål for Brann [online]. [Cit. 2011-08-09]. Dostupné online. Archivované 2011-03-17 z originálu.
  5. ↑ Sportsklubben Brann: Flest kamper for Brann [online]. [Cit. 2011-08-09]. Dostupné online. Archivované 2011-03-17 z originálu.
  6. ↑ Brann Bataljonen Bergen: Om Bataljonen
  7. ↑ ANDERSEN, Eduardo Doddo. Fortellingen om Brann. Oslo : Kagge Forlag AS, 2010. S. 77.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SK_Brann&oldid=7752709“