SMART-1

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
2003-043C – SMART 1
Prevádzkovateľ: ESA
Výrobca: ESA
Typ misie: mesačná sonda
Družica: Mesiaca
Dátum štartu: 27. september 2003, 23:14 UTC
Kozmodróm: Kourou
Nosná raketa: Ariane 5
Zánik: dopadla na povrch Mesiaca
Trvanie: do 3. septembra 2006, 05:42:22 UTC
NSSDC ID: 2003-043C Space 40
Kat. číslo: 27949
Webstránka: SMART-1
Hmotnosť: 367 kg
uprav

SMART-1 je prvou európskou kozmickou sondou organizácie ESA určenou na prieskum Mesiaca a rovnako prvou európskou sondou, ktorá na svoj pohonu využíva Iónový motor. Jej názov je skratkou „Small Missions for Advanced Research in Technology - 1“. Je prvým zástupcom radu tzv. „flexi missions“, teda malých a lacných automatov overujúcich nové technológie. Preto aj jej výrobná cena 110 mil. euro je pomerne nízka.

Ciele misie[upraviť | upraviť zdroj]

  • technologické ciele – overenie nového iónového motoru a testovanie nových miniaturizovaných prístrojov pre zber dát.
  • vedecké ciele – získanie nových poznatkov o mesačnej geológii, morfológii, topografii, mineralógii, štúdium tektonickej aktivity a štúdium procesov, ktoré formovali Mesiac pri jeho vývoji.

Popis sondy[upraviť | upraviť zdroj]

SMART-1 má tvar kocky s dĺžkou hrany 1 m, ktorá je vybavená párom solárnych článkov. Hmotnosť pri štarte bola 367 kg z čoho takmer 80 kg bolo tvorené pohonnou látkou, xenónom, iónového motoru sondy. Iónový motor PPS1350, vyrobený francúzskou firmou SNECMA, využíva elektrostatické pole na ionizáciu xenónu a jeho urýchlenie z trysky motoru. Výstupná rýchlosť ionizovaného plynu je pomerne vysoká, pri motore SMART-1 dosahuje 16,4 km/s, a preto aj výsledný špecifický impulz motora je vysoký. Jeho hodnota je 16,4 kN·s/kg čo je približne paťnásobok hodnoty dosahovanej pri klasických raketových motoroch spaľujúcich chemické pohonné hmoty. Výsledný ťah motora je však malý a dosahuje až 70 mN pri príkone 1 350 W elektrickej energie dodávanej z páru slnečných článkov.

Vedecká výbava sondy, na ktorú pripadá 15 kg, obsahuje 8 prístrojov medzi ktorými je AMIE (Asteroid – Moon Micro Imager Experiment) – hlavné zobrazovacie zariadenie s rozlíšením 1024x1024 pixelov, ďalej EPDP čo je diagnostický modul iónového motora, KaTE (Ka-band Telemetry and Telecommand Experiment) – komunikačný modul overujúci využiteľnosť komunikácie v pásmach X (8 GHz) a Ka (32/34 GHz).

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Sonda bola vypustená 27. septembra 2003 nosnou raketou Ariane 5 z kozmodrómu Kourou. Po 42 minutách dosiahla prechodovú dráhu s výškou 7 035 × 42 223 km. Od tejto chvíle začala iónovým motorom zvyšovať svoju rýchlosť a tým sa po špirálovitej dráhe vzďaľovať od Zeme. Dňa 11. novembra 2004 prešla Lagrangeovým bodom L1 sústavy Zem-Mesiac a dostala sa do sféry gravitačného vplyvu Mesiaca. Dňa 15. novembra o 17:46 UTC sa sonda po prvýkrát dostala do Periselénia polárnej obežnej dráhy okolo Mesiaca s parametrami 6 704 × 53 208 km a obežnou dobou 129 h. Ďalšou činnosťou motora bola dráha znížená na 300 – 10 000 km a začal podrobný vedecký prieskum v oblasti Mesiaca.

Ukončenie misie[upraviť | upraviť zdroj]

Po vyčerpaní paliva iónového motoru dochádzalo k ďalšiemu prirodzenému znižovaniu obežnej dráhy sondy. 3. septembra 2006 o 05:42:22 UTC sonda zanikla po kontrolovanom dopade na privrátenú stranu Mesiaca rýchlosťou približne 2 km/s.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]