STS-119

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
STS-119
Znak misie
STS-119 patch.png
Údaje o misii
Názov misie STS-119
Raketoplán: Discovery
Posádka: 7
Kozmodróm (rampa): (39-A)
Štart: 15. marec 2009[1]
Pristátie: 28. marec 2009
Trvanie: 12 dní 19 hodín 29 minút 33 sekúnd[2]
Počet obehov: 202
Inklinácia: 51,6°
Hmotnosť: 2 050 542 kg; z toho 120 859 kg orbiter (pri štarte)[3]


91 166 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
Predný rad: (Ľ-P) Antonelli, Archambault. Zadný rad (Ľ-P) Acaba, Phillips, Swanson, Arnold a Wakata.
Predný rad: (Ľ-P) Antonelli, Archambault. Zadný rad (Ľ-P) Acaba, Phillips, Swanson, Arnold a Wakata.
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
STS-126 patch.png STS-126 STS-125 patch.svg STS-125

Pozri aj Kozmonautický portál

Večerný štart Discovery
Kondenzačná stopa za štartujúcim raketoplánom Discovery STS-119

STS-119 bola misia amerického raketoplánu Discovery. Išlo o 28. let amerického raketoplánu k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) a 125. let v programe Space Shuttle celkove.

Hlavným cieľom je doprava štvrtého solárneho panelu na stanicu a výmena jedného člena posádky stanice. Sandru Magnusovú vystrieda v úlohe letového inžiniera ISS Koiči Wakata. V priebehu letu sa majú uskutočniť 4 výstupy do otvoreného priestoru (EVA), ktoré budú zamerané predovšetkým na inštaláciu a aktiváciu ITS-S6.[1]

Dátum vzletu bol pôvodne naplánovaný na 12. február, ale uskutočnili sa 4 jeho odklady. Najprv na 19. február, potom na 22. február, 27. február a napokon na neurčito.[4]

Po vyhodnotení všetkých testov a kontrol bolo nakoniec dátum štartu stanovený na 12. marec 2009 v čase 02:20 SEČ. Pri plnení nádrže ET (External Tank) vodíkom však nastal únik paliva a preto bol prvý pokus o štart odvolaný. Raketoplán napokon odštartoval 28. marca 2009 v čase 23:43:44 UT.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Iba štartuje (člen Expedície 18)[upraviť | upraviť zdroj]

Iba pristáva (člen Expedície 18)[upraviť | upraviť zdroj]

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Užitočné zaťaženie[6][upraviť | upraviť zdroj]

Okrem štandardného vybavenia orbitera (manipulačného ramena RMS a predlžovacej tyče OBSS so senzormi na kontrolu tepelnej ochrany raketoplánu) sa v nákladovom priestore orbitera nachádzal spojovací uzol ODS (Orbiter Docking System) na spojenie s ISS, nosič APC (Auxilliary Payload Carrier) s rozvodným systémom SPDU (Station Power Distributon Unit) a priehradová konštrukcia ITS-S6 s párom solárnych panelov. V spojovacom uzle boli umiestnené dva skafandre EMU (Extravehicular Mobility Unit) slúžiace na výstup do otvoreného priestoru. Celková hmotnosť užitočného zaťaženia bola približne 16 957 kg.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Raketoplán Discovery po niekoľkých odkladoch napokon odštartoval 15. marca 2009 v čase 23:43:44 UT (v strednej Európe bol už 16. marec 00:43:44 SEČ).[1] V čase 23:52:07 UT bol navedený na suborbitálnu dráhu a v čase 23:52:30 UT odhodil už nepotrebnú nádrž ET. Na obežnú dráhu bol Discovery navedený 16. marca v čase 00:22:14 UT. Nasledovala kontrola systémov stroja, otvorenie dverí do nákladového priestoru a vyklopenie antény pre komunikáciu v pásme Ku.[6]

16. – 17. marec[upraviť | upraviť zdroj]

16. marca, v deň štartu, prebehlo ešte oživenie manipulátoru RMS, jeho skúšky a korekcia dráhy. Po skončení skúšok s manipulátorom nasledoval odpočinok posádky. Po skončení odpočinku znova aktivovali manipulátor RMS, ktorým vyzdvihli z nákladového priestoru predlžovaciu tyč OBSS a začala sa kontrola tepelného štítu raketoplánu. Posádka zároveň skontrolovala skafandre na výstup do otvoreného vesmíru.

Obhliadka tepelného štítu pokračovala aj nasledujúceho dňa (17. marca), pričom zároveň prebiehali prípravy na blížiace sa stretnutie so stanicou: inštalácia kamery do spojovacieho uzla so stanicou, jeho vyklopenie do pohotovostnej polohy a previerky systémov stretávacích manévrov s ISS.

Záverečná fáza približovania sa začala o 15:38 UT, po skončení druhého odpočinku posádky raketoplánu. Približovanie trochu skomplikovali problémy so spojením medzi raketoplánom a stanicou v pásme CHF.[6] Z tohto dôvodu bol pozdržaný aj manéver RPM (Rotation Pitch Maneuver), ktorý slúži na kontrolu tepelného štítu raketoplánu zo stanice. Manéver napokon začal o 20:22 UT a v čase 21:19:53 UT sa Discovery pripojil k modulu PMA-2 (Pressurized Mating Adapter Two) Medzinárodnej vesmírnej stanice. Nasledovala kontrola hermetickosti spoja a v čase okolo 23:05 UT otvorenie prielezov medzi raketoplánom a stanicou. Posádky oboch kozmických telies sa zvítali.

18. – 19. marec[upraviť | upraviť zdroj]

Po štvrtej hodine ráno svetového času začala odpočinok posádka ISS a o polhodinu neskôr aj posádka Discovery. Obe posádky boli prebudené zhodne o 12:43 UT. Potom staničný manipulátor SSRMS (Space Station Remote Manipulator System) zachytil a vybral z nákladového priestoru segment ITS-S6, ktorý potom predal manipulátoru raketoplánu. Neskôr bol nosník „vrátený“ manipulátoru SSRMS, kde zostal takmer do začiatku prvého výstupu astronautov do kozmu. Zatiaľ sa jeho teplota vyrovnávala s teplotou zvyšku stanice, aby po jeho pripojení do seba dobre zapadli všetky montážne otvory a skrutky.[1] Túto zložitú operáciu predávania nosníka medzi manipulátormi mali na starosti John Phillips a Koiči Wakata, ktorí ovládali SSRMS a Tony Antonelli a Joe Acaba v kokpite raketoplánu.[7]

Astronaut Richard Arnold počas EVA-1

EVA-1[upraviť | upraviť zdroj]

Cieľom prvého výstupu do kozmu (označenie EVA-1) bola inštalácia nosníka ITS-S6. Výstup absolvovali astronauti Swanson a Arnold a oficiálne sa začal v čase 17:16 UT. Dvojica asistovala pri pripájaní nosníka manipulátorom SSRMS až do chvíle vzájomného kontaktu dielov ITS-S6 na ITS-S5. Diely sa prvýkrát dotkli v čase 18:22 UT a pevne spojili o 19:14 UT. Ďalším bodom programu bolo káblovo spojiť nový ITS-S6 so zvyškom komplexu stanice.[6] Po skončení tejto práce astronauti vyklopili dva bloky BGA (Beta Gimbal Assemly), ktoré obsahovali zložené solárne panely a pripravili tak ich vyklopenie v nasledujúcich dňoch. Odstránili tiež všetky nepotrebné mechanické úchyty a tepelné kryty a rozvinuli radiátor PVR.[1] Výstup sa skončil v čase 23:23 UT, o dvadsať minút skôr oproti plánu.[6]

20. – 21. marec[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení výstupu si obe posádky odpočinuli a po ich prebudení sa pokračovalo v prenášaní nákladu medzi raketoplánom a stanicou. Na programe bolo tiež rozvinutie oboch krídel solárnych panelov nového nosníka ITS-S6, ktoré bolo pôvodne plánované až na 8. deň letu.[7] Nakoľko si ale tepelný štít raketoplánu nevyžiadal ďalšiu inšpekciu, ktorá mala v ten deň prebehnúť, vyklápanie panelov sa posunulo o dva dni dopredu. Vysúvanie panelov prebiehalo v dvoch fázach: panely sa najprv vysunuli spolovice a až potom celé. Na rozdiel od misie STS-120, kde sa pri rovnakej operácii s panelmi na nosníku na nosníku P6 jeden panel zasekol a poškodil, toto vyklápanie prebehlo bez väčších problémov. ISS tak získala ďalších 20 – 30 kW stáleho využiteľného elektrického výkonu.[1] Po zvyšok dňa sa posádky venovali hlavne prípravám na druhý výstup do kozmu EVA-2.

EVA-2[upraviť | upraviť zdroj]

Joseph Acaba trénuje na ergometri raketoplánu

Druhý výstup z Medzinárodnej vesmírnej stanice v rámci misie STS-119 sa začal 21. marca v čase 16:51 UT. Začala ho dvojica Swanson a Acaba. Do výstupu boli začlenené aj nejaké úlohy plánované pre 4. výstup, ktorý sa ale z dôvodu oneskoreného štartu a z toho vyplývajúceho skrátenia letu nemohol uskutočniť. Dvojica astronautov najprv uvoľnila skrutky solárnych panelov ITS-P6, aby mohli byť počas budúcej misie STS-127 vymenené. Potom čiastočne vyklopili závesnú konštrukciu UCCAS (Unpressurized Cargo Carrier Attach System) na upevňovanie nákladu na ITS-P3. Nepodarilo sa im ju však zaistiť západkou. Swanson namontoval GPS anténu na japonský modul Kibó, zatiaľ čo Acaba v rámci inšpekcie dôkladne vyfotografoval povrch hlavných staničných radiátorov na S1 a P1. Potom sa astronauti ešte pokúsili o rekonfiguráciu rozvodného panelu silových zotrvačníkov CMG (Control Moment Gyroscope) na konštrukcii ITS-Z1, ale Swansonovi sa nepodarilo odpojiť jeden konektor. Na záver výstupu sa Swanson ešte vrátil k závesnej konštrukcii UCCAS a zaistil ju aspoň provizórne pomocou niekoľkých laniek. Výstup sa skončil v čase 23:21 UT a trval 6 hodín 30 minút.[1][6]

22. – 23. marec[upraviť | upraviť zdroj]

22. marca prebiehali hlavne prípravy na tretí výstup do kozmu (EVA-3) a v čase 21:28 UT prebehla tiež tlačová konferencia.

EVA-3[upraviť | upraviť zdroj]

Arnold a Acaba počas tretieho výstupu do kozmu

Tretí výstup do otvoreného priestoru (EVA-3) prebehol 23. marca so začiatkom v čase 15:37 UT. V priebehu výstupu premiestnili Acaba a Arnold vozík CETA-2 (Crew and Equipment Transfer Aid) na priehradovej konštrukcii ITS-S0 na pravobočnú stranu koľajovej dráhy nosníku. Vozík stál totiž v ceste mobilnému transportéru s robotickou rukou. Potom sa astronauti pokúsili o úplne vyklopenie a zaistenie konštrukcie UCCAS, s ktorou mali problémy počas druhého výstupu. Ani tentoraz sa im to však nepodarilo a tak museli pristúpiť k náhradnému riešeniu – čo najviac zafixovať konštrukciu v aktuálnej polohe. Potom ešte uvoľnili 2 aretačné poistky na rotačnom spoji radiátorov na nosníku ITS-S1, Acaba namontoval na vozík CETA-2 kratšie spojky, Arnold premazal úchopový mechanizmus staničného manipulátoru. Výstup sa skončil v čase 23:04 SEČ len s čiastočným úspechom: Ďalšie dve plánované úlohy museli byť z časových dôvodov vyradené. Celkové trvanie výstupu bolo 6 hodín 27 minút.[1][6]

24. – 25. marec[upraviť | upraviť zdroj]

24. marca sa posádky venovali prekladaniu nákladu medzi raketoplánom a stanicou, baleniu a prenosu skafandrov pre výstup do otvoreného vesmíru späť na palubu raketoplánu, tlačovej konferencii a spoločnému fotografovaniu. V ranných hodinách sa prostredníctvom satelitu konal rozhovor astronautov s americkým prezidentom Barackom Obamom.[8] K večeru mala posádka osobné voľno.

Discovery sa od Medzinárodnej vesmírnej stanice oddelil 25. marca. Predchádzalo tomu slávnopstné rozlúčenie posádok, uzavretie prielezov a kontroly ich hermetickosti. V čase 19:36 UT dalo riadiace stredisko súhlas s odpojením a v čase 19:53:44 UT sa raketoplán od stanice oddelil. Nasledoval "tradičný" inšpekčný oblet stanice a napokon prechod raketoplánu na samostatnú dráhu.

26. – 27. marec[upraviť | upraviť zdroj]

Discovery dosadol hlavným podvozkom na pristávaciu dráhu

26. marca opäť prebehla kontrola tepelnej ochrany raketoplánu kamerami a senzormi na nástavci OBSS. 27. marca prebiehali hlavne prípravy na pristátie: upratovanie vnútorných priestorov raketoplánu, previerky riadiaceho systému, nácvik pristávacieho manévru a iné. Uskutočnila sa tiež tlačová konferencia.

Pristátie[upraviť | upraviť zdroj]

Pristátie raketoplánu na Kennedyho vesmírnom stredisku bolo naplánované na 28. marec v čase 18:39 SEČ. Pre zlé počasie však bol prvý pokus o pristátie odvolaný a presunutý o jeden obeh raketoplánu okolo Zeme. Po tomto obehu sa počasie mierne zlepšilo a preto dal letový riaditeľ súhlas s pristátím. V čase 18:08:14 UT Discovery začal brzdiaci manéver dvojicou motorov OMS. Po 179-sekundovom manéveri sa rýchlosť stroja znížila o 102,4 m/s[6] a Discovery začal klesať. Zostup atmosférou prebehol normálne. V čase 19:13:17 UT sa pristávacej dráhy dotkol hlavný podvozok Discovery, o 19:13:40 UT dosadlo predné kolo a v čase 19:14:45 UT sa raketoplán zastavil.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/sts/sts-119/index.htm
  2. William Harwood for CBS News (March 28, 2009). Welcome home, Discovery!. Spaceflightnow.com. prístup: 2009 – 03-28.
  3. http://www.nasa.gov/pdf/304681main_STS-119_Press_Kit.pdf STS-119 Press Kit
  4. http://www.nasa.gov/mission_pages/station/structure/iss_manifest.html
  5. NASA (October 19, 2007). NASA Assigns Crew for Final Solar Array Delivery to Station. NASA.
  6. a b c d e f g h Antonín Vítek. 2009 – 012A - STS 119 (česky).
  7. a b Vít Straka (2009.03.21). Mise raketoplánu Discovery: průběžné zpravodajství 2 (česky). prístup: 21. 3. 2009.
  8. http://www.astro.cz/clanek/3679

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]