STS-37
| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 | |||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie: | STS-37 | ||||
| COSPAR ID: | 1991-027A | ||||
| Raketoplán: | Atlantis | ||||
| Posádka: | 5 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | (39-B) | ||||
| Štart: | 5. apríl 1991 | ||||
| Pristátie: | 11. apríl 1991 | ||||
| Trvanie: | 5 dní, 23 hodín, 32 minút, 44 sekúnd | ||||
| Apogeum: | 462 km | ||||
| Perigeum: | 450 km | ||||
| Doba obehu: | 93,7 min. | ||||
| Inklinácia: | 28,45° | ||||
| Vzdialenosť: | 3 952 972 km | ||||
| Hmotnosť: | ? (pri štarte) ? (pri pristátí) | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
STS-37 bola misia amerického raketoplánu Atlantis. Cieľom letu bolo vypustenie astronomického observatória Compton GRO na obežnú dráhu Zeme. Observatórium Compton GRO bolo s hmotnosťou 16 ton najťažším observatóriom vypusteným z raketoplánu.
Posádka[upraviť | upraviť zdroj]
- Steven R. Nagel (3), Veliteľ
- Kenneth D. Cameron (1), Pilot
- Jerry L. Ross (3), Prvý letový špecialista
- Jay Apt (1), Druhý letový špecialista
- Linda M. Godwin (1), Tretí letový špecialista
V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Užitočné zaťaženie[upraviť | upraviť zdroj]
Observatórium malo maximálnu dĺžku 7,72 metra, pričom nieslo ešte pár solárnych panelov s rozpätím 21,52 metra. Jeho vedeckú výbavu tvorili štyri prístroje, ktoré pracovali nezávisle: COMPTEL (Compton Telescope), OSSE (Oriented Scintillation Spectrometer Experiment), BATSE (Burst and Transient Source Experiment) a EGRET (Energetic Gamma Ray Experiment Telescope). Ďalekohľad pracoval na vlnových dĺžkach gama žiarenia, ktoré zemská atmosféra neprepúšťa. Z tohto dôvodu musel byť vynesený na orbitu.
Prípravy na štart[upraviť | upraviť zdroj]
Misia STS-37 mala nasledovať až po misii STS-39 raketoplánu Discovery. V čase, keď už Discovery stál pripravený na rampe, však technik objavil trhliny na dvierkach zakrývajúcich otvor, ktorým prúdi do orbitera palivo z externej nádrže (ET). 7. marca musel byť preto raketoplán vrátený do haly VAB, aby sa závesy dvierok vymenili. Hoci podobné trhliny boli v krátkom čase objavené aj u Columbie, na orbiteri Atlantis sa nijaké nenašli a preto mohol byť odvezený na rampu 39-B. 2. apríla v čase 11.30 UT bolo zahájené odpočítavanie, ktoré prebehlo bez problémov.
Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]
Atlantis vzlietol z rampy 39-B 5. apríla 1991 o 14:22:45 svetového času. Vzlet prebiehal po mimoriadne strmej trajektórii, pretože plánovaná dráha vo výške 448 - 452 km bola vtedy najvyššia, na akú sa raketoplán kedy vydával. Dve minúty a päť sekúnd po štarte boli odhodené takmer vyhorené štartovacie motory SRB, ktoré pristáli na padákoch v Atlantickom oceáne. V čase T +525 pri rýchlosti 7930 m/s došlo k vypojeniu motorov SSME a o niekoľko desiatok sekúnd sa od orbitera oddelila teraz už nepotrebná vonkajšia nádrž ET. Po zážihu motorov OMS sa Atlantis dostal na operačnú dráhu.
Prvý letový deň strávila posádka prevažne prípravou na vypustenie Compton GRO. Linda Godwinová skontrolovala družicu prostredníctvom televíznej kamery umiestnenej na manipulátore RMS. Neskôr sa uskutočnil experiment SAREX, počas ktorého sa posádka prostredníctvom amatérskej vysielačky spojila s amatérmi v Johnson Space Center v Houstone.
Druhý letový deň obsahoval prípravy na výstup do otvoreného priestoru, ktorí mali podniknúť astronauti Ross a Apt. Opäť sa skúšalo spojenie vysielačkou SAREX, tentoraz so študentmi houstonských škôl.
Tretí deň letu, 7. apríla, došlo na vypustenie observatória Compton GRO. Godvinová najprv uchopila družicu manipulátorom RMS a zvyšní letoví špecialisti zatiaľ prepojili družicu na vnútorné zdroje. Po odomknutí zámkov Godvinová zdvihla observatórium vysoko nad nákladový priestor. GRO potom vyklopilo solárne panely a automaticky ich natočilo na Slnko. Nosník otočnej parabolickej antény sa však nevyklopil do pracovnej polohy. Piloti raketoplánu preto dostali z riadiaceho strediska pokyn, aby prudkými manévrami zaseknutý systém uvoľnili. Ani manévre, ani trasenie manipulátorom RMS však neprinieslo želaný účinok a preto museli Ross a Apt uskutočniť neplánovaný výstup do otvoreného priestoru. Výstup bol zahájený v čase 18:39 UT a na vyklopenie antény stačilo dvojici astronautov len 17 minút. Preto sa riadenie letu rozhodlo, že časť programu plánovaného na zajtrajší výstup môžu astronauti zrealizovať už pri tomto neočakávanom výstupe.
Po návrate astronautov do prechodovej komory a posledných kontrolách Godwinová v čase 22:47 UT uvoľnila observatórium, ktoré začalo Zem obiehať samostatne. Atlantis sa vlastným manévrovaním od neho vzdialil. Potom prešiel na dráhu nad družicou, od ktorej sa teraz vzďaľoval, ale zostával s ňou v rádiovom kontakte.
Počas štvrtého letového dňa Ross a Apt opäť vystúpili do nákladového priestoru, tentoraz aby odskúšali vozík CETA (Crew and Equipment Translation Aid) neskôr používaný na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Jeho základ tvorila hliníková plocha s rozmermi 0,5 x 0,5 metra so štvoricou kolies pohybujúcich sa na vodiacej koľajnici. Na dráhe s celovou dĺžkou 14,3 metra odskúšali astronauti jeho ručné, mechanické a elektrické riadenie. Skúšky prebehli bez problémov. Zvyšok dňa a piaty letový deň strávila posádka vykonávaním vedeckých experimentov, medzi ktorými bolo znova použitie amatérskej vysielačky SAREX tentoraz s kozmonautmi pracujúcimi na ruskej stanici Mir.
Pristátie[upraviť | upraviť zdroj]
Prvý plánovaný dátum pristátia bol 10. apríl, ale pre silný vietor nad základňou Edwards AFB, na ktorej mal raketoplán pristáť, sa nemohlo uskutočniť. V noci však vietor utíchol a preto sa Atlantis mohol 11. apríla vrátiť na Zem. Brzdiaci manéver dvojicou motorov OMS trval 229 sekúnd. Náhly poryv vetra však skomplikoval poslednú fázu pristávania a stroj dosadol na dráhu 200 metrom pred jej prahom. Pred vlastnou dráhou bola našťastie ešte kilometrová rezerva. Atlantis dosadol na zem v čase 13:55:29 UT.
Šesť dní po pristátí raketoplánu zahájilo observatórium Compton GRO aktiváciu vedeckých prístrojov a nasledujúceho dňa zaregistrovalo svoje prvé vzplanutie gama žiarenia.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-37
