STS-81

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
STS-81
Znak misie
Sts-81-patch.png
Údaje o misii
Názov misie STS-81
Raketoplán: Atlantis
Posádka: 6
Kozmodróm (rampa): (39-B)
Štart: 12. január 1997 09:27:23 UTC
Pristátie: 22. január 1997 14:23:51 UTC
Trvanie: 10 dní 4 h 56 min 30 s
Počet obehov: ?
Apogeum: 392 km
Perigeum: 380 km
Doba obehu: 92,2 min
Inklinácia: 51,60 stupňov
Vzdialenosť: 6,6 millióna km
Hmotnosť: ?
Fotografia posádky
STS-81 crew.jpg
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Sts-80-patch.png STS-80 Sts-82-patch.png STS-82

Pozri aj Kozmonautický portál

STS-81 bola misia amerického raketoplánu Atlantis. Cieľom letu bolo piate stretnutie raketoplánu s ruskou orbitálnou stanicou Mir. Raketoplánom sa na Zem vracal astronaut John E. Blaha, ktorý pracoval na vesmírnej stanici a ktorého tu vystriedal Jerry M. Linenger.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Nový člen posádky Miru[upraviť | upraviť zdroj]

Návrat z misie na Miru[upraviť | upraviť zdroj]

(v zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie)

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

STS-81 bola piatou z deviatich plánovaných misií na Mir a druhá, ktorá menila amerického astronauta. Johna Blaha, ktorý bol na Mire 118 dní od 9. augusta 1996, vystriedal astronaut Jerry Linenger. Linenger potom strávil na Mire viac než štyri mesiace. Na Zem sa vrátil s misiou STS-84, ktorá odštartovala v máji 1997.

Raketoplán Atlantis úspešne odštartoval 12. januára o 09:27 UT z Kennedyho vesmírneho strediska, hneď na začiatku štartovacieho okna. V čase 09:30 UT sa odhodili štartovacie motory SRB, v čase 09:36 UT sa Atlantis dostala na suborbitálnu dráhu a približne o 10:00 UT na cieľovú obežnú dráhu. K vesmírnej stanici Mir sa raketoplán približoval rýchlosťou 1000 km za obeh a stretol sa s ňou v priebehu štvrtého dňa letu, o 03:55 UT.

V nákladovom priestore Atlantisu bol uložený dvojitý modul SPACEHAB-DM (Double Module), ktorý slúžil na rozšírenie priestoru na experimenty. Po privítaní posádok začali astronauti plniť hlavnú úlohu, a to dopraviť dovezený materiál na palubu vesmírnej stanice. Počas piatich dní, kedy bol raketoplán zakotvený pri Mire posádka prekladala vodu - 635 kg a zásoby z raketoplánu na stanicu. Na Mir sa presunulo 516 kg amerického vedeckého vybavenia, 1 000 kg ruských zásob a 122 kg ostatného materiálu. Do tej doby to bol najväčší náklad privezený raketoplánom. Naspäť na Zem dopravila Atlantis 570 kg materiálu z ukončených amerických vedeckých pokusov na Mire, 405 kg ruského nákladu a 97 kg ostatného materiálu.

Fotografia orbitálnej stanice Mir z raketoplánu Atlantis pri misii STS-81

Okrem doplňovania zásob kozmickej stanice sa posádky tiež venovali naplánovaným vedeckým experimentom zameraným na biológiu, štúdium mikrogravitácie a skúmanie vesmíru. Cieľom pokusov bolo predovšetkým získať informácie pre budúce plánovanie a výstavbu Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).

Niektoré experimenty[upraviť | upraviť zdroj]

  • skleník na pestovanie rastlín Biorack
  • experiment s fotografovaním Zeme, do ktorého boli zapojené niektoré školy - KidSat
  • merač radiácie kozmického priestoru, umiestnený v skleníku Biorack - Cosmic Radiation and Effects Monitor (CREAM)
  • test vibrácií vznikajúcich pri cvičení kozmonautov (Treadmill Vibration Isolation and Stabilization System – TVIS)
  • skúmanie správania sa stanice a raketoplánu pri pôsobení ťahu malého raketového motoru

Pristátie[upraviť | upraviť zdroj]

K odpojeniu raketoplánu od stanice došlo 20. januára 1997 o 02:15:44 UTC, a po oblete stanice sa Atlantis vydal na spiatočnú cestu na Zem. Raketoplán pristál bez problémov na Kennedyho vesmírnom stredisku , dráhe 33 22. januára 1997 o 14:23:51 UTC. Jeho let trval 10 dní 4 hodiny a 56 minút.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]