SU-85

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
SU-85
Raná verzia SU-85.

Raná verzia SU-85.

Základná charakteristika
Posádka 4
Dĺžka 8,15 m
Šírka 3 m
Výška 2,45 m
Hmotnosť 29,6 t
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie 45 mm
Hlavná zbraň 85 mm delo D-5T
Sekundárne zbrane žiadne
Pohon a pohyb
Pohon V-2
368 kW
Odpruženie Christie
Max. rýchlosť 55 km/h
Pomer výkon/hmotnosť 16,89 hp/tona
Dojazd 400 km
Priechodnosť 1300 mm

SU-85 bolo samohybné delo, ktoré vzniklo na podvozku tanku T-34. Na začiatku vojny boli samohybné delá konštruované pre palebnú podporu pechoty a útok proti budovám. SU-85 sa používalo hlavne ako stíhač tankov. Názov SU znamenal Samochodnaja Ustanovka (samohybný nosič) a 85 označuje delo DT-5 kalibru 85 mm.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku vojny mali tanky KV (Kliment Vorošilov) a T-34 dostatočnú palebnú silu, aby dokázali ničiť nemecké tanky. Na jeseň roku 1942 sa sovietske obrnené jednotky stretli s tankmi typu PzKpfw VI. Tiger, ktoré mali hrubý pancier a delá kalibru 76,2 mm ho nedokázali preraziť. Ďalším problémom boli tanky PzKpfw V Panther. V máji 1943 preto začali pracovať na koncepte protitankového dela. Ich vzorom bolo protilietadlové delo kalibru 85 mm. Problém tohto dela bol, že sa do veží tankov T-34 a KV nezmestilo.

Úvodná výroba sa začala v továrni Uralmaš v Sverdlovsku. Produkcia tanku sa začala v roku 1943 a prvé vozidlá opustili továreň v auguste 1943. Výroba SU-85 sa v roku 1944 zastavila z dvoch dôvodov:

  • 85 mm delo už bolo možné umiestniť do stredného tanku a vzišiel z toho tank T-34/85
  • Začalo sa používať modernejšie samohybné delo SU-100

Celkovo bolo vyrobených 2 050 kusov.

Bojové nasadenia[upraviť | upraviť zdroj]

SU-85 bolo nasadené v bojoch od augusta 1943. Po zavedení sériovej výroby tanku T-34/85 s kanónom rovnakého kalibru bola výroba zastavená. Eštev priebehu vojny sa ukázalo, že kanón D-5T kalibru 85 mm nie je postačujúcou zbraňou na boj proti nemeckým ťažkým tankom. Bol preto rozpracovaný projekt stroja s kanónom D-10S, z ktorého vznikol stíhač tankov SU-100. Strojmi boli vybavené poľské a československé jednotky na východnom fronte, a to až do konca vojny. SU-85 bolo používané v aktívnej službe počas vojny vo Vietname a Kórey. Jeho nástupca SU-100 zostal v službe dlhšie ako SU-85. Väčšina bola prerobená na odťahové vozidlá.

Varianty[upraviť | upraviť zdroj]

  • SU-85 - základná verzia s otočnou kupolou a periskopom.
  • SU-85M - vylepšená verzia s kopulou z SU-100
  • WPT-34 - Poľská verzia odťahového vozidla.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Alexander Lüdeke - Bojová technika druhej svetovej vojny. Slovart 2010. - ISBN 978-80-8085-730-1
  • Ivo Pejčoch a Svatopluk Spurný: Obrněná technika 4. SSSR 1919-1945 (2. část). Ares, Vašut 2002, ISBN 80-86158-18-7