SWOT

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

SWOT je analýza vnútorných silných a slabých stránok podniku, produktu, regiónu a pod. v súvislosti s vonkajšími príležitosťami a hrozbami na predmetnom trhu.

SWOT analýza[upraviť | upraviť zdroj]

SWOT analýza je nástroj strategického plánovania používaný na hodnotenie silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb, ktoré spočívajú v danom projekte, obchodnej príležitosti, prípadne v inej situácii, v ktorej sa nachádza organizácia so snahou uskutočniť určitý cieľ. Zahrňuje monitorovanie marketingového interného aj externého prostredia organizácie. Vynájdenie tejto techniky sa pripisuje Albertovi Humphrey, ktorý viedol výskumný projekt na Stanfordskej univerzite v 60-tych a 70-tych rokoch používajúc údaje o podnikoch z Fortune 500 (Ranking 500 najlepších spoločností v USA na základe hrubého príjmu.)

Ak SWOT analýza nezačína definovaním koncového želaného cieľa, je tu riziko, že nám bude nanič. Ak je cieľ jasne definovaný, SWOT analýza sa môže použiť ako manažérska podpora k dosiahnutiu tohto cieľa:

  • Silné stránky (Strenghts) – interné / vnútorné atribúty / vlastnosti organizácie, ktoré jej môžu napomôcť k dosiahnutiu cieľa
  • Slabé stránky (Weaknesses) - interné / vnútorné atribúty / vlastnosti organizácie, ktoré sťažujú dosiahnutie cieľa
  • Príležitosti (Opportunities) – externé podmienky, ktoré môžu dopomôcť organizácii k dosiahnutiu cieľa
  • Ohrozenia (Threats) – externé podmienky, ktoré môžu sťažiť organizácii dosiahnutie cieľa
Schéma SWOT analýzy

Správne prevedenie SWOT analýzy je základom, pretože ďalší krok k úspešnému plánovaniu závisí práve od SWOT-ky.

Je dôležité dodať, že SWOT analýza je len jednou z metód kategorizácie a má tiež svoje slabé stránky. Napríklad vyvoláva u spoločností tendenciu k vytváraniu zoznamov namiesto toho aby ich prinútila rozmýšľať o tom, čo je naozaj dôležité pri dosahovaní cieľa. SWOT môže vyústiť do nekritického zoznamu položiek bez prioritizácie, z ktorého sa môže zdať, že (slabé) príležitosti vyvažujú (veľké) hrozby.

Odporúča sa nevylučovať dopredu žiadnu položku, ktorá by mohla vstúpiť do SWOT analýzy. Dôležitosť SWOT analýzy sa ukáže až na základe hodnoty stratégie, ktorú vygeneruje. Položka SWOT –ky , ktorá produkuje cennú stratégiu je dôležitá. Položka, ktorá žiadnu stratégiu negeneruje nie je dôležitá.

Chyby, ktorým sa treba vyhnúť pri strategickej analýze[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Uskutočnenie SWOT skôr než sa definujú a odsúhlasia ciele (želaný koncový stav). SWOT by nemal existovať v abstrakcii. SWOT nemôže existovať bez vzťahu k cieľom. Ak konečný cieľový stav nie je jasne a otvorene definovaný a schválený, účastníci rozhodovania môžu mať na mysli rozdielne koncové stavy a výsledky analýzy tým budú neefektívne.
  2. Externé príležitosti sa často zamieňajú s vnútornými silnými stránkami spoločnosti. Je potrebné tieto dve kategórie rozlišovať.
  3. SWOT analýzy sú občas mylne zamieňané za možné stratégie. SWOT-ky sú opisy podmienok, kým možné stratégie definujú akcie. Táto chyba sa vyskytuje predovšetkým v súvislosti s analýzou príležitostí. Aby sa predišlo tejto chybe, je užitočné myslieť o príležitostiach ako o „vhodných podmienkach“.

Ďalšie využite SWOT analýzy[upraviť | upraviť zdroj]

Využitie SWOT analýzy sa nelimituje len na ziskový sektor, ale v akejkoľvek situácii prijímania rozhodnutí, kde je možné definovať želaný koncový stav – cieľ, napríklad v neziskových organizáciách, vládnych zložkách, alebo u jednotlivcov. Sledovaním postupností SWOT analýzy by sa mala vyjasniť situácia a jej faktory, ktoré by mali viesť k cieľovo-orientovaným alternatívam.

Príklad: SWOT určitej slovenskej školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Silné stránky (Strenghts)
    • dobrá úroveň odborných predmetov,
    • vhodné dĺžky prestávok,
    • školské aktivity a športové dni.
  • Slabé stránky (Weaknesses)
    • nízka úroveň hygieny,
    • slabá prístupnosť technického vybavenia,
    • nízke dodržiavanie práv žiakov.
  • Príležitosti (Opportunities)
    • vstup svetových automobiliek na slovenský trh,
    • zavedenie nového študijného odboru technické lýceum,
    • zavedenie špecializačného pomaturitného štúdia.
  • Ohrozenia (Threats)
    • nízka natalita,
    • zlúčenie s inou odbornou školou,
    • premiestnenie školy do neatraktívneho prostredia.