Sagittarius A*

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Sagittarius A)
Kombinovaná rádiová snímka Sgr A* z Event Horizon Telescope
Sagittarius A* (v strede snímku) a dve svetelné echá z nedávnej explózie

Sagittarius A* (nazývaný tiež "A-star", skratka Sgr A*) je veľmi veľký, silne žiariaci a kompaktný zdroj rádiového žiarenia nachádzajúci sa v strede našej Galaxie. Jedná sa o supermasívnu čiernu dieru. Je súčasťou väčšieho zoskupenia podobných telies, ktoré nesie názov Sagittarius A.

Dňa 16. októbra 2002 zverejnil medzinárodný tím z Max Planck Institut für extraterrestrische Physik vedený Rainerom Schödelom výsledky svojich pozorovaní, v priebehu ktorých po dobu desiatich rokov sledoval pohyb hviezdy S2, ktorá sa nachádza v blízkosti Sgr A*. Tím R. Schödela dospel k záveru, že ide o vysoko masívny kompaktný objekt.[1] Po prieskume obežnej dráhy hviezdy S2 bola určená hmotnosť Sgr A* na 2,6 ± 0,2 miliónov hmotností Slnka a táto hmota je stlačená v priestore s polomerom menším ako 17 svetelných hodín 120 AU. Neskoršie výskumy upresnili hmotnosť objektu na 3,7 miliónov hmotností slnka s polomerom 45 AU (6,7578 miliárd kilometrov).[2][3]

Pre porovnanie, trpasličia planéta Pluto obieha naše Slnko vo vzdialenosti 39,68 AU čo je 5,9533 miliárd kilometrov. Tieto zistenia teda podporujú hypotézu, podľa ktorej je Sagittarius A* supermasívnou černou dierou. Je síce možné prisúdiť zistenú hmotnosť bežným objektom, ktoré by sa v danom priestore mohli nachádzať, ale žiadne také objekty s takou hmotnosťou by v rámci takej „malej“ oblasti nemohli odolávať kolapsu svojich vzájomných príťažlivých síl a následnému neodvrátiteľnému pádu do čiernej diery dlhšie, než niekoľko stoviek rokov. To je úplne zanedbateľná doba vo vzťahu k dĺžke života galaxie.[4]

Niekoľko tímov vedcov, okrem iných aj z National Radio Astronomy Observatory alebo tiež z Shanghai Astronomical Observatory sa snažili zobraziť Sgr A* pomocou rádioastronomickej metódy Very Long Baseline Interferometry. Získané snímky boli zhodné s rádiovými emisiami spôsobenými gigantickými výtryskmi plazmy z iných čiernych dier.

V novembri 2004 vydal tím vedcov správu, že došlo k objavu prvej, veľmi dobre preukázateľnej čiernej diery strednej veľkosti v našej galaxii, ktorá obieha vo vzdialenosti troch svetelných rokov od Sagittaria A*. Táto čierna diera má hmotnosť 1300 hmotností Slnka a vlečie so sebou zhluk siedmich hviezd, čo je pravdepodobne zvyšok supermasívneho zhluku hviezd, ktorý bol rozmetaný slapovými silami galaktického stredu.[5][6] Toto zistenie by mohlo podporovať teóriu, že gigantické čierne diery môžu rásť potom, čo absorbujú menšie čierne diery alebo hviezdy.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Schödel, R. et al. "A star in a 15.2-year orbit around the supermassive black hole at the centre of the Milky Way." Nature, 419, 694–696, (2002)
  2. Ghez, A.M. et al. "The First Measurement of Spectral Lines in a Short-Period Star Bound to the Galaxy's Central Black Hole: A Paradox of Youth." The Astrophysical Journal, 586, L127–L131, (2003)
  3. UCLA Galactic Center Group
  4. Eisenhauer, F., Schödel, R. et al. "A geometric determination of the distance to the galactic center." The Astrophysical Journal, 597, L121–L124, (2003).
  5. Second black hole found at the centre of our Galaxy [online]. News@Nature.com, [cit. 2006-03-25]. Dostupné online.
  6. The nature of the Galactic Center source IRS 13 revealed by high spatial resolution in the infrared [online]. [Cit. 2007-01-07]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sagittarius A* na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).