Saintgermainská zmluva (1919, veľká)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Územné rozdelenie Rakúsko-Uhorska po 1. svetovej vojne

Saintgermainská zmluva alebo Saintgermainská mierová zmluva (celým názvom Mierová zmluva medzi mocnosťami spojenými i združenými a Rakúskom, podpísaná v Saint-Germain-en-Laye dňa 10. septembra 1919) je mierová zmluva podpísaná 10. septembra 1919 medzi štátmi Dohody a ich spojencami (vrátane Česko-Slovenska) na jednej strane a Rakúskom na druhej strane. Deklarovala zrušenie Rakúsko-Uhorska a vytvorenie nových hraníc Rakúska. Zmluva je súčasť versaillského systému

Rakúska republika musela uznať suverenitu Česko-Slovenska a Srbsko-chorvátsko-slovinského štátu (neskoršej veľkej Juhoslávie). Text zmluvy vymedzil hranice Rakúskej republiky v porovnaní s hranicami bývalej rakúskej časti Rakúsko-Uhorska tak, že Srbsko-chorvátsko-slovinskému štátu pripadli časť Štajerska a Korutánska, Slovinsko, Dalmácia, Bosna a Hercegovina (a Chorvátsko). Maďarsku nepripadol Burgenland, pripadol Rakúsku, ale Maďarské regentstvo si vymohlo plebiscit, ktorý značil získanie Šoprone pre maďarskú stranu. Poľsku pripadol Halič, Rumunsku Bukovina, Taliansku Južné Tirolsko, Istria, Gorlica, Česko-Slovensku Čechy, Morava (a západné Slovensko a – v čl. 53 – Podkarpatská Rus). Dohoda získala rakúske obchodné loďstvo. Rakúska armáda nesmela mať viac ako 30 000 mužov. Rakúsku bolo zakázané pripojiť sa "priamo či nepriamo" k Nemecku, preto bol aj dovtedajší povojnový názov nového Rakúska „Deutschösterreich“ (Nemecké Rakúsko) zmenený na „Rakúsko“.

Zmluva bola uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 508/1921 Sb. Z ustanovení zmluvy vychádzala aj česko-slovenská ústava z roku 1920.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]