Salamanca (rušeň)
.jpg)
Salamanca je jeden z prvých - ak nie vôbec prvý z - ozubnicových[1] parných rušňov, ktorý bol úplne prakticky použitý v službe.
Rušeň navrhol v roku 1811 John Blenkinsop[2] a na konštrukcii rušňa sa podieľal Matthew Murray. Rušeň bol vyrobený a uvedený do prevádzky v roku 1812 na železnici banskej spoločnosti Middleton Collier Railway spájajúcej Middleton a Leeds[3] v Spojenom kráľovstve. Prevádzku rušňa ukončila v roku 1834 ďalšia explózia kotla[4], k predchádzajúcej explózii došlo už v roku 1818.[5] V obidvoch prípadoch bolo príčinou prehriatie kotla a absencia poistných ventilov.
Označenie, resp. pomenovanie Salamanca pripomína bitku pri Salamanke (mesto v Španielsku), v ktorej v roku 1812 britsko-portugalská aliancia porazila francúzske vojsko.[6]
Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
Konštrukcia rušňa bola riešená s jedným hnacím kolesom, ktoré bolo umiestnené medzi bežnými kolesami a bolo ozubené. Toto ozubené koleso zapadalo do ozubeného hrebeňa uloženého mimo koľají. Týmto riešením sa dosiahol prenos veľkej ťažnej sily rušňa aj pri jeho malej adhéznej hmotnosti. Touto konštrukciou bol položený základ ďalších ozubnicových železníc. Dve bežné dvojkolesia len niesli hmotnosť stroja a zaisťovali smerové vedenie. Rušeň bol konštruovaný pre rozchod 1 245 mm.[7]
Pohon[upraviť | upraviť zdroj]
Pohon zabezpečoval parný stroj, pričom boli použité dva vertikálne valce umiestnené symetricky k stredu stroja nad ozubeným kolesom. Na konštrukciu stroja sa použili hnacie valce s priemerom 8 "(203 mm) a zdvihom 20" (508 mm),[2] ktoré zabezpečovali potrebnú ťažnú silu na prevádzku s ťažkými uhoľnými vozňami. Rušeň bol schopný utiahnuť až 100 ton, t.j. 30 vagónov naložených uhlím.[8] Prenos sily bol realizovaný pomocou dvoch kľukových mechanizmov, pre každý valec jeden, ktoré poháňali cez pomocné ozubené kolesá (pastorky, 30 zubov) spoločné ozubené koleso (60 zubov) na hlavnom hriadeli okolo ozubnice (20 zubov). [9] Ako jeden z prvých rušňov mal dvojvalcový parný stroj a v konštrukcii bolo použité pootočenie uhla záberu týchto strojov o 90° tak, aby bol striedavo prekonávaný mŕtvy bod úvrate. Týmto riešením odpadla nutnosť použitia zotrvačníka, ktorý pri starších, jednovalcových typoch rušňov pomáhal na prekonanie úvrate.[9] Táto konštrukcia taktiež umožňovala rozbeh aj v prípade, že sa pri zastavení nachádzal jeden piest v úvrati, čo u jednovalcových strojov nebolo možné.
Kotol[upraviť | upraviť zdroj]
V konštrukcii stroja bol použitý jednoplamencový kotol. Valce boli zasadené vertikálne priamo do tela kotla (mimo plamenca).
Parametre[upraviť | upraviť zdroj]
| Spoločnosť: | Middleton Railway |
| Projektant: | John Blenkinsop |
| Konštrukcia: | Matthew Murray |
| Rok výroby: | 1812 |
| Počet vyrobených kusov: | 4 |
| V prevádzke (od-do): | 1812-1834 |
| Hmotnosť v službe (kg): | cca 5 000 |
| Rozchod koľají (mm): | 1.245 |
| Usporiadanie pojazdu: | 2 z |
| Trvalý výkon (kW / HP): | 3,7 / 5 |
| Maximálna ťažná sila pri 5,5 km / h (t): | 100 |
| Maximálna rýchlosť (km / h): | 16 |
| Pretlak pary (MPa): | 0,38 |
| Počet valcov: | 2 |
| Priemer valcov (mm): | 203 |
| Zdvih valcov (mm): | 508 |
| Priemer ozubeného kolesa (mm): | 965 |
| Počet zubov ozubnicového kolesa: | 20 |
| Priemer behúňov (mm): | 914 |
| Počet plamencov: | 1 |
| Typ motora (fyz.princíp): | parný stroj |
| Prenos výkonu (mech. sústava): | kľukový hriadeľ |
| Prenos krútiaceho momentu (mech. sústava): | ozubené koleso - hrebeň |
| Palivo: | uhlie |
| Hnacie médium: | para |
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Železnice, Franco Tanel, ISBN 978-80-7209-945-0
- ↑ a b Curiosities of Locomotive Design [online]. Catskill, [cit. 2008-03-22]. Dostupné online.
- ↑ HAMILTON, Ellis. The Pictorial Encyclopedia of Railways. The Hamlyn Publishing Group, 1968. S. 20.
- ↑ NABARRO, Gerald. Steam Nostalgia: Locomotive and Railway Preservation in Great Britain. London: Routledge and Kegan Paul, 1972. S. 139. ISBN 0710073917.
- ↑ Yorkshire Indexers: Middleton Wagonway. [online]. [Cit. 2011-08-03]. Dostupné online. Archivované 2007-10-25 z originálu.
- ↑ Perez Galdo Benito, La Batalla De Los Arapiles/ The Battle of the Arapiles: Episodios Nacionales, Alianza Editorial Sa, 2006, ISBN 978-8420672687
- ↑ d'après W. B. Paley dans The locomotive de mars 1910. Il dit aussi que les rails étaient en bois recouverts alors qu'ils étaient en fonte.
- ↑ Dans le Monthly Magazine de juin 1814, Blenkinsop
- ↑ a b A history of railway locomotives down to the end of the year 1831 [online]. The Locomotive Publishing Company, Limited. Dostupné online. (anglicky)