Samozvaný rytiersky rád

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Insígnie samozvaného Rádu sv. Brigity

Samozvaný rytiersky rád (ang. self-styled order, franc. ordre de fantaisie) je organizácia, ktorá sa vydáva za rytiersky rád, hoci ním podľa medzinárodného práva nie je. Toto označenie neznamená, že takáto organizácia bola založená za účelom podvodu. Niektoré samozvané rytierske rády boli založené za účelom obohatenia sa zakladateľa, iné sú skutočnými charitatívnymi organizáciami.

Každý pravý rytiersky rád musí mať fons honorum, teda zakladateľa a patróna, ktorým je suverénny panovník.[1] Môže ísť o prezidenta republiky, alebo o monarchu, pričom monarcha môže byť vládnuci, alebo môže ísť o pretendenta trónu. V stredoveku mohol založiť rytiersky rád aj šľachtic, ktorý nebol hlavou vládnuceho rodu, podľa medzinárodného práva to však už po mnoho storočí nie je možné. V súčasnej dobe je jedinou cirkvou, ktorá má suverénnu hlavu, katolícka cirkev, pretože pápež je vládcom Vatikánu a Svätá stolica je subjektom medzinárodného práva, a teda katolícka cirkev je jedinou cirkvou, ktorá môže založiť rytiersky rád a byť jeho patrónom. V pravoslávnej cirkvi je toto právo diskutované u Jeruzalemského a Konstantinopolského patriarchátu. U pretendentov, teda hláv rodín, ktoré už nevládnu, je podľa medzinárodného práva možné, aby boli patrónmi už existujúcich rytierskych rádov. Zakladanie nových rádov je však sporné. Z toho vyplýva, že žiadna súkromná osoba, alebo súkromné ​​spoločenstvo osôb nemôže podľa medzinárodného práva založiť rytiersky rád.

Samozvané rády zdieľajú mnoho spoločných charakteristík. Veľmi často sú vedené falošnými šľachticmi, podvodnými pretendentmi či episcopi vagantes (biskupmi bez cirkví). Tiež často proklamujú nadväznosť na rády, ktoré zanikli už pred stáročiami. Veľmi obľúbené je obhajovanie nadväznosti na templárov (rozpustený v roku 1312) či na maltézskych rytierov. V niektorých štátoch, napríklad vo Francúzsku[2] a Taliansku[3] je činnosť samozvaných rytierskych rádov trestným činom, čo okrem iného súvisí aj s Vojenským a špitálskym rádom sv. Lazara - Jeruzalemského, ktorý je v súčasnosti pod legálnym protektorátom Francúzskeho kráľovského domu, ktorého predstavitelia sú občanmi Francúzska.

Štandardy posudzovania legitimity rytierskych rádov[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Každý nezávislý štát má právo vytvárať vlastné rády alebo záslužné vyznamenania, a podľa svojej ľubovôle stanovovať ich konkrétne pravidlá. Avšak len najvyššie štátne vyznamenania môžu byť považované za rytierske, ak sú udeľované Korunovanou hlavou štátu alebo protempore najvyšším štátnym predstaviteľom.[1]
  2. Dynastické (alebo rodinné) rády, ktoré náležia iure sanguinis k suverénnym panovníckym domom (t.j. domy panujúcich alebo ex-panujúcich rodov, ktorých zvrchované postavenie bolo medzinárodne uznané v čase Viedenského kongresu v roku 1814 alebo v období po ňom), ktoré si zachovali rytierske, šľachtické a sociálne uznanie bez ohľadu na politické zmeny.
  3. Všeobecne prijímaným právnym názorom je, že ex-panovníci, ktorí neabdikovali, majú odlišné postavenie ako uchádzači o trón a že počas svojho života im naďalej náleží právo vznešeného zakladateľa (lat. fons honorum) a to aj vo vzťahu k tým rádom, v ktorých naďalej zachovávajú úrad veľmajstra, čo by bolo inak klasifikované, ako rády štátne a záslužné.
  4. Hoci v istom čase – pred mnohými storočiami – súkromné osoby vysokého spoločenského postavenia mohli a aj zakladali nezávislé rytierske rády, dokonca poniektoré z nich boli časom považované za veľmi prestížne a získali formálne cirkevné alebo panovnícke uznanie, v dnešnej dobe sa považuje tento spôsob zakladania rádov za prekonaný a za rytierske rády sa považujú len také, ktoré majú starobylý a historicky neprerušený pôvod a sú pod osobitnou ochranou hlavy alebo (ex-)panovníckeho domu uznaného za zvrchovaný.
  5. Uznanie rádov štátmi alebo nadnárodnými organizáciami, ktoré sami nezriaďujú vlastné rytierske rády, a ktorých ústavné zákony neobsahujú ustanovenia vymedzujúce uznávanie rytierskych či šľachtických inštitúcií, nemôžu byť považované za „legitimizujúce“ z titulu svojej zvrchovanosti, nakoľko tieto štáty alebo nadnárodné organizácie sa týmto sami vzdali práva na výkon heraldickej jurisdikcie. Medzinárodne uznávaný status rytierskeho rádu, je založený na práve fonshonorum, ktoré, podľa starobylých tradícií, prináleží len autorite, ktorá daný rád založila, vzala pod svoju osobitnú ochranu alebo uznala.
  6. Jediným uznaným rádom, ktorý sa považuje za Zvrchovaný a ktorý pôsobí dodnes, je rád sv. Jána Jeruzalemského, prezývaný z Rhodu a Malty, ktorého medzinárodné sídlo bolo preložené do Ríma v roku 1834, a ktorého medzinárodný diplomatický štatút nezávislej neteritoriálnej suverenity je oficiálne uznaný Svätou Stolicou a mnohými ďalšími vládami.

Známe samozvané rády[upraviť | upraviť zdroj]

Samozvaný rád sv. Stanislava, dekrét
Erb samozvaného Sealandského kniežatstva

Tieto samozvané rády sa odvolávajú na tradičné rytierske rády. Za vysoké poplatky prijímajú nových členov, udeľujú im hodnosti či falošné šľachtické tituly. Ich charitatívna činnosť je sporná a často slúži na obohatenie hlavných protagonistov konkrétneho falošného rádu. Niektoré samozvané rády pôsobia aj v Slovenskej [4] a Českej republike[5] Ich zvyky, rádové odevy, heraldika či insígnie dokonale napodobujú tradičné rády, čo spôsobuje, že niekedy sa dajú veľmi ťažko rozlíšiť.

Samozvané rády Maltézskych rytierov[upraviť | upraviť zdroj]

Rád Maltézskych rytierov napodobňuje približne 20 organizácii. Tieto organizácie vydávajú aj falošné diplomatické pasy. Napodobňovatelia Rádu Maltézskych rytierov pôsobia aj na Slovensku a oficiálny, tradičný rád sa od ich činnosti dištancuje.[6][7] Výber z niektorých samozvaných organizácii, ktoré o sebe prehlasujú, že sú Rádom Maltézskych rytierov:[8]

Samozvané rády svätého Lazara[upraviť | upraviť zdroj]

Napodobeniny Rádu sv Lazara sa začali objavovať od začiatku 20. storočia. Pracujú ilegálne a udeľujú rôzne tituly:

Ostatné samozvané rády[upraviť | upraviť zdroj]

Iné organizácie udeľujúce falošné tituly a vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

Medzinárodne nikdy neuznané samozvané Sealandské kniežatstvo udeľuje nikde neuplatniteľné tituly šľachty - gróf, lord, barón.[17] V rámci organizácie Sealandského kniežactva existujú aj Rytieri suverénneho vojenského rádu zo Sealandu (Knights of the Sovereign Military Order of Sealand).[18]

Samozvaných rádov alebo organizácii podobných Sealandskému "kniežactvu", je vo svete viacero.[16] Obvykle jediným účelom ich založenia je finančný profit jeho zakladateľov. Možno povedať, že týchto organizácii sú desiatky, blížiace sa počtom k číslu 200.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Principles involved in assessing the validity of Orders of Chivalry [online]. [Cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. VELDE, François. French Law and Unofficial Orders [online]. REV. 2002-06-01, [cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. VELDE, François. Italian Law and Unofficial Orders [online]. REV. 2006-03-12, [cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Rytiersky rád sv. Konštantína a Heleny [online]. [Cit. 2012-11-25]. Dostupné online.
  5. Rytířský řád sv. Konstantina a Heleny [online]. [Cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po anglicky a česky)
  6. Nepravé rády na Slovensku [online]. Maltézsky rád, [cit. 2012-11-25]. Dostupné online.
  7. http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110303009
  8. STAIR SAINTY, Guy. The self-styled Orders of Saint John [online]. 1991, rev. 2000-09-27, [cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. Zakon Rycerzy św. Łazarza [online]. poľská wikipédia, 2005, rev. 2012-11-06, [cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po poľsky)
  10. Rytířský řád svatého Konstantina a Heleny [online]. česká wikipédia, 24.6.2008, rev. 2012-09-28, [cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po česky)
  11. MfD: Kontroverzní pravoslavný kněz dostal milost, může zůstat v Teplicích [online]. ChristNet, 3.3.2006, [cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po česky)
  12. MfD: Známý pravoslavný kněz Freimann prý musí opustit Teplice kvůli poškození pověsti církve [online]. ChristNet, 28.1.2006, [cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po česky)
  13. Provisional List of Orders [online]. [Cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. Samozvaný rytířský řád [online]. česká wikipédia, 31.8.2011, rev. 2012-09-28, [cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po česky)
  15. International Order of Saint Stanislaus [online]. anglická wikipédia, 6.8.2006, rev. 2012-11-02, [cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. a b STAIR SAINTY, Guy. OTHER SELF-STYLED ORDERS [online]. [Cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. Become a Count or Countess [online]. Sealand, [cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. Join the Knights of the Sovereign Military Order of Sealand [online]. Sealand, [cit. 2012-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]