Samuel Aba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Samuel Aba
Samuel Aba
uhorský kráľ

Narodenie okolo 990
na neznámom mieste
Úmrtie 5. júl 1044
na neznámom mieste

Samuel Aba (maď. Aba Sámuel) (cca 990 – 5. júl 1044) bol v rokoch 1041 – 1044 kráľ Uhorska a v rokoch 1038 – 1041 podľa niektorých zdrojov knieža Nitrianskeho kniežatstva.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z kmeňa Chazarov patriacich k turkickej jazykovej rodine. Jeho rodičia sú neznámi, ale dá sa predpokladať, že patrili k vysokopostaveným osobnostiam svojho národa. Za manželku mal dcéru maďarského veľkokniežaťa Gejzu, a teda bol švagrom prvého uhorského kráľa Štefana I.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Niekedy v období rokov 1005 – 1010 sa Aba stal náčelníkom chazarského kmeňa. V tom istom období sa zosobášil. Prijal kresťanstvo a založil dva kláštory, z ktorých jeden sa zachoval dodnes a nachádza sa v obci Feldebrő neďaleko mesta Jáger. Štefan ho vymenoval za svojho palatína a mal s ním pomerne dobré vzťahy.

Po korunovácii Petra Orseola za kráľa stratil svoj úrad, čo bolo začiatkom ich veľkého nepriateľstva. Po víťazstvách nad Petrom sa v rokoch 1041 až 1044 stal uhorským kráľom a prijal meno Samuel.[1] Na začiatku vlády podnikal útoky do Korutánska a Východnej Marky. Nemecký kráľ Henrich III. podnikol v septembri 1042 odvetný útok spolu s českým kniežaťom Břetislavom I. a dobyl územie 9 komitátov (zväčša ležalo severne od Dunaja). Na tomto území ustanovil Henrich do čela správy Domoslava, syna Ladislava Lysého. Po odchode nemeckých a českých vojsk ho však Samuel vyhnal preč z krajiny.

V auguste 1043 prišiel do krajiny Henrich III. s novou výpravou. Samuel sa s ním stretol na brehu rieky Rábnica a dohodli si mierové podmienky. Henrichovi odstúpil pás územia západne od riek Litava a Morava a Henrich ho uznal za kráľa. Aba mal prepustiť zajatcov a poslať Henrichovi cenné dary.

Vo februári 1044 sa Samuel dozvedel o chystanom sprisahaní uhorských veľmožov. Vlákal ich do pasce a nechal popraviť. Časť odporcov ušla z krajiny a o intervenciu požiadala nemeckého kráľa Henricha. Ten sa do Uhorska vrátil v júni 1044 spolu s Břetislavom a Petrom Orseolom. Dobyl Šopron a Kapuvár a so Samuelom sa stretol pri obci Menfö. Napriek tomu, že bol verným pokračovateľom diela Štefana I., nebol Maďar a nemal úplnú dôveru maďarskej šľachty. Preto prešla počas boja časť veľmožov na druhú stranu a Samuel bitku prehral. Dal sa na útek, no chytili ho pri rieke Tisa.[2] Onedlho sa konal uhorsko-nemecký súd, ktorý vyniesol rozsudok, že Samuel má byť popravený. Popravu ihneď vykonali.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Marsina, R. et al.: Dejiny Slovenska I. Bratislava: Veda. 1986. str. 171
  2. Segeš, V., Višváder, F. et al.: Kniha kráľov. Bratislava: Kleio. 1998. str. 51


Samuel Aba
Vladárske tituly
Predchodca
Peter Orseolo
kráľ
10411044
Nástupca
Peter Orseolo