Santa Maria (ostrov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Santa Maria
Ilha de Santa Maria
ostrov
Pohľad na zátoku Praia Formosa
Oficiálny názov: Ilha de Santa Maria
Prezývka: Ilha Dourada (zlatý ostrov)
Štát Portugalsko Portugalsko
Autonómna oblasť Azory
Región Atlantický oceán
Subregion Makaronézia
Najvyšší bod Pico Alto
 - poloha Facho-Pico Alto Volcanic Complex, Santa Bárbara, Vila do Porto
 - výška 586,64 m n. m.
 - súradnice 36°58′58″S 25°5′27″Z / 36,98278°S 25,09083°Z / 36.98278; -25.09083
Najnižší bod Úroveň mora
 - poloha Atlantický Oceán
 - výška m n. m.
Dĺžka 16,76 km, Severozápad-Juhovýchod
Šírka 10,29 km, Juhozápad-Severovýchod
Rozloha 97,42 km² (9 742 ha)
Geologické zloženie Alkali basalt (alkalický bazalt)
Orogenéza/vrásnenie Vulkanizmus
Perióda Holocén
Umiestnenie ostrova Santa Maria v rámci Azorských ostrovov
Umiestnenie ostrova Santa Maria v rámci Azorských ostrovov
Wikimedia Commons: Island of Santa Maria (Azores)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Santa Maria (port. Ilha de Santa Maria) je ostrov patriaci Portugalsku nachádzajúci sa v Azorskom súostroví v Atlantickom oceáne. Rozlohou 97,42 km² je tretí najmenší a zároveň najjužnejší a tiež aj najvýchodnejší obývaný ostrov z celého Azorského súostrovia, vďaka čomu je tu najteplejšie podnebie. Ostrov je prezývaný aj ako Ilha Dourada (zlatý ostrov), alebo Ilha Amarela (žltý ostrov) kvôli svojím nádherným plážam so "zlatým" pieskom, ktoré tvoria akýsi protiklad s ostatnými ostrovami Azorského súostrovia s plážami s tmavým sopečným pieskom. Okrem pláží je ostrov známy aj ideálnymi podmienkami pre vodné športy, ako aj typickými tradičnými domami s vysokými bielymi komínmi, ako aj výrobou tradičnej keramiky. Pobrežie ostrova je charakteristické svojimi hlbokými a nádhernými zátokami, z ktorých väčšina je lemovaná vinicami, či do svahov sa tiahnucími malými políčkami ohradenými vysokými skalnými stenami. Aj napriek týmto skutočnostiam patrí ostrov medzi najmenej navštevované ostrovy Azorského súostrovia.

Na ostrove žije približne 5 550 obyvateľov. Správnym strediskom ostrova je Vila do Porto.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v juhovýchodnej časti Azorského súostrovia, 100 km južne od ostrova São Miguel a približne 600 km od ostrova Flores (najzápadnejší ostrov súostrovia). Ostrov má oválny tvar a tiahne sa z juhovýchodu na severozápad v dĺžke približne 16,7 km a od severovýchodu na juhozápad v šírke približne 10,3 km.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Geologicky sa jedná o najstarší ostrov Azorského súostrovia. Podobne ako väčšina ostrovov Azorského súostrovia, vznikol ostrov v dôsledku vulkanickej činnosti pred približne 8,12 miliónmi rokov.[1] Na rozdiel od ostatných ostrovov Azorského súostrovia však neexistujú žiadne historické dôkazy o vulkanickej činnosti na ostrove, vďaka čomu bol ostrov aj ušetrený ničivých zemetrasení, ktoré zasiahli ostatné ostrovy Azorského súostrovia. Geologická štruktúra ostrova, ako jediného v rámci Azorského súostrovia, obsahuje množstvo vápencových usadenín, v ktorých sa nachádza množstvo fosílií ešte z čias vzniku ostrova. V súčasnej dobe je známych 15 lokalít z obdobia miocénu vo veku 7 – 5 mil. rokov a 4 lokality z obdobia pleistocénu vo veku 130 – 120.000 rokov.[2]

Povrch[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrov je rozdelený na dve, výrazne rozdielné časti:

  • rozsiahlá rovinatá západná strana ostrova pokrytá trávnatým porastom zaberajúca skoro dve tretiny ostrova s maximálnou nadmorskou výškou 277 m n. m.. Nízka nadmorská výška neumožňuje zachytenie vzdušnej vlhkosti, vďaka čomu tu vládne suché podnebie charakteristické pre stredomorské oblasti, ktoré je v ostrom kontraste so zvyškom ostrova. Západnej strane ostrova dominuje letisko Santa Maria nachádzajúce sa pozdĺž celého západného pobrežia. Práve nedostatok prírodných prekážok vytvorili ideálne podmienky pre vybudovanie troch dráh. Na juhozápade sa nachádza aj Vila do Porto, správne stredisko ostrova, v ktorom žijú skoro 2/3 miestneho obyvateľstva. Zahŕňa aj obce (freguesias) São Pedro a Almagreira. V severnej časti sa nachádza záliv Baía dos Anjos s malým prístavom, v ktorom sa pri svojej spiatočnej ceste po objavení Ameriky zastavil aj moreplavec Krištof Kolumbus.[3]
  • východná strana ostrova je hornatá s hlbokými riečnymi údoliami a bujnou vegetáciou s množstvom endemických druhov a s maximálnou nadmorskou výškou 587 m n. m., ktorá je zároveň aj najvyšším bodom na ostrove – Pico Alto. Spolu s ďalšími vrchmi Cavacas (491 m n. m.) a Caldeira (481 m n. m.) umožňujú zachytenie vzdušnej vlhkosti vytvárajúcej dostatočné množstvo zrážok potrebných pre vegetáciu, poľnohospodárstvo ale aj pravidelné dopĺňanie zásob podzemných vôd. Nachádzajú sa tu obce (freguesias) Santa Bárbara a Santo Espírito, ktoré patria k najúrodnejším na ostrove.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Hydrografické pomery sú ovplyvnené reliéfom a podnebím.[4] Západná strana ostrova s nízkou nadmorskou výškou a suchým podnebím je chudobnejšia na vodné toky. Väčšina vodných tokov pramení v horských oblastiach vo východnej strane ostrova. Väčšinou sa jedná o riečky a potoky, z ktorých niektoré zvyknú v letných mesiacoch vyschnúť. Medzi najvýznamnejšie patria : Ribeira de São Francisco, Ribeira de Santo António, Ribeira dos Anjos, Ribeira de Santana, Ribeira Grande, Ribeira do Panasco,...

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie je podobne ako na iných ostrovoch Azorského súostrovia ovplyvňované Golfským prúdom, vďaka čomu tu vládne morské subtropické podnebie so silnými vetrami. Vzhľadom ku svojej polohe v rámci Azorského súostrovia tu vládne najteplejšie počasie. Nie sú tu teplotné výkyvy – v lete sa teplota pohybuje okolo 24° a v zime klesá na 14°C. Ani teplota vody nepodlieha väčším zmenám, pohybuje sa medzi 17° v zime a 24°C v lete. Množstvo zrážok je tu minimálne.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa štatistických údajov z roku 2011 žilo na ostrove 5.547 obyvateľov[5], čo predstavuje 2,25% z celkového počtu obyvateľov Azorských ostrovov, z toho bolo 2.868 žien (51,7%) a 2.679 mužov (48,3%).

Počet obyvateľov podľa obcí (freguesias):

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. França et al., Geologia dos Açores: Uma Perspectiva Actual. Ponta Delgada: Sociedade Afonso Chaves, 2005. p. 21
  2. Sérgio Ávila, Os fósseis de Santa Maria (Açores). Ponta Delgada: Nova Gráfica, Lda., 2010. p. 13
  3. COLOMBO, Cristóvão. Diários da Descoberta da América: as quatro viagens e o testamento. Porto Alegre: L&PM, 1998. 200p. il. mapas. ISBN 85-254-0938-3
  4. Direção de Serviços de Recursos Hídricos e Ordenamento do Território [1] Archivované 2015-01-09 na Wayback Machine
  5. Principais Resultados Definitivos dos Censos 2011 - Açores [2]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • RAPOSO, António G.B.; REIS, Victorino V.. A ilha de Santa Maria. História, clima e evolução da população. Relatórios e Comunicações do Departamento de Biologia (Ponta Delgada (Azores), Portugal: University of the Azores), s. 1–13. Dostupné online. (Portuguese)
  • PUIM, Arsénio Chaves. As Ribeiras de Santa Maria, Seus Percursos & História. Vila do Porto : Jornal O Baluarte de Santa Maria, 2009. 133 p.