Sarpédón (syn Európy)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Sarpédón (starogr. Σαρπηδών – Sarpédón) je v gréckej mytológii syn najvyššieho boha Dia a Európy, dcéry sidónskeho kráľa Agénora. Bol kráľ Lýkie.[1][2]

Antický autor Apollodoros z Atén uvádza, že podľa jednej verzie bol Sarpedón, syn Dia a Európy, bratom krétskeho kráľa Minoa a Rhadamanthya.[1] Keď ho jeho brat Minós vyhnal z Kréty, usadil sa v Lýkii, kde sa stal kráľom.[3] Zeus ho za to, že bol vyhnancom z Kréty odškodnil darom trojnásobného ľudského života.[3][2]

Podľa Diodora Sicílskeho Sarpédón prišiel do Ázie s armádou a Lýkiu si podmanil. Na kráľovskom tróne sa jeho následníkom stal syn Euandros, ktorý sa oženil Déidameiou, dcérou Bellerofonta. Z ich manželstva sa potom narodil Sarpédón, ktorý bol účastníkom trójskej vojny, ​​aj keď niektorí autori uvádzajú, že bol synom Dia.[4][2][5]

V gréckych mýtoch sú mená týchto dvoch postáv niekedy omylom stotožňované.[2] Trójskeho hrdinu Sarpédona opisuje Hyginus ako syna Dia a Európy.[6]

Grécky historik Hérodotos o Sarpédonovi zaznamenal: "Lýkovia pochádzajú pôvodne z Kréty; za starých čias totiž obývali celú Krétu samí barbari. Keď potom synovia Európy, Sarpédón a Minos, o vládu na Kréte sa svárili a Minos mal v tejto roztržke na vrch, vypudil Sarpédóna i s jeho prívržencami; títo vyhnanci sa potom presťahovali do krajiny Milyov v Ázii. Tu krajinu totiž, už teraz Lýkovia obývajú, ale patrila za starodávna Milyom, ktorí sa vtedy menovali Solymovia. Pokiaľ im vládol Sarpédon, nazývali sa Lýkovia menom Termilovia, menom, ktoré si priniesli so sebou a ktorým ich dodnes volajú ich susedia. Keď potom ku Termilom prišiel k Sarpédonovi z Athén Lykos, syn Pandionov, ktorý bol taktiež vyhnaný svojim bratom Aigeom, vtedy sa postupom času premenovali podľa mena Lyka na Lýkiov". [7]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Apollodoros, Bibliotheca, 3,1,1.
  2. a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 418-419.
  3. a b Apollodoros, Bibliotheca, 3,1,2.
  4. Diodoros, Bibliotheca historia, 5,79,3.
  5. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 344.
  6. Hyginus, Fabulae 106.
  7. Herodotos, História, 1,173.