Scharnhorst (trieda lodí)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Trieda Scharnhorst
Scharnhorst-2-A503-FM30-50.jpg
Scharnhorst
Základná charakteristika
Štát Tretia ríša Tretia ríša
Druh bojová loď
Dĺžka 235 m
Šírka 30 m
Ponor 9,9 m
Štandardný výtlak 31 800 ton
Bojový výtlak 38 900 ton
Posádka 1 840
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie stred 320-350 mm
Pancierovanie prova a korma 170 mm
Pancierovanie paluba 48,3 + 150 mm
Hlavná výzbroj 9 x 380 mm (3 x 3)
Pomocná výzbroj 12 x 150 mm (6 x 2), 6 x 533 mm torpédomety
Protilietadlová výzbroj 14 x 105 mm, 16 x 37 mm, 32 x 20 mm
Lietadlá 3 x Arado AR 196?
Pohon a pohyb
Pohon 12 vysokotlakových kotlov Wagner, 3 parné turbíny Brown-Boveri
165 000 hp (123 000 kW)
Palivo nafta?
6 200 ton
Maximálna rýchlosť 32 uzlov
Maximálny dosah 9 020 námorných míľ (15 u.)

Trieda Scharnhorst alebo trieda Gneisenau bola trieda bojových lodí Tretej ríše. Po triede Deutschland (v čase stavby podľa bojových charakteristík bojové lode, či častejšie posmešne vreckové bojové lodí, aj keď v čase II. sv. vojny zaraďované do triedy ťažkých krížnikov.) bola trieda Scharnhost prvou po I. sv. vojne, ktorá sa plnohodnotne mohla postaviť ako rovnocenný protivníkovmu bojovému loďstvu. Vďaka uvoľneniam v obmedzení Versailleskej zmluvy mohla prijať nemecká Kriegsmarine prvé dve bojové lode s výtlakom väčším ako 30 000 ton. Nevýhoda tejto triedy bojových lodí bolo vybavenie hlavného delostrelectva, ktoré malo síce deväť diel hlavného kalibru, ale kaliber len 280 mm (11 palcov). Plánovala sa výmena za kanóny s väčším kalibrom, avšak nikdy k nej nedošlo.

Trieda Scharnhorst mala dve jednotky. Prvá Scharnhorst, druhá Gneisenau. Obe jednotky boli pomenované po bojových krížnikoch z prvej svetovej vojny, ktoré boli potopené britskými silami v bitke pri Falklandách v roku 1914.

Nejednotnosť v názve triedy spôsobuje, že trieda je väčšinou pomenovaná po prvom plavidle, ktoré sa plánuje postaviť. Vzhľadom na problémy, ktoré vznikli po položení základov jednotky Scharnhorst (30. júna 1934), bola táto znova rozobraná; neskôr bol položený kýl jednotky Gneisenau (8. decembra 1934), a následne znovupoložený kýl jednotky Scharnhorst (15. júna 1935). Panuje nejednotnosť v určení názvu triedy. Vychádzame z nemeckého prepisu triedy (trieda Scharnhorst), aj keď v Anglosaských krajinách je uprednostňovaný skôr názov trieda Gneisenau.

Druhá nejednotnosť je v zaradení medzi bojové krížniky a bojové lode. Podľa Washingtonskej zmluvy neskôr doplnenej Londýnskou zmluvou môže mať krížnik výtlak maximálne 10 000t. Avšak ustálil sa výraz bojové krížniky pre lode, ktoré boli svojím výtlakom a výzbrojov zaraďované medzi bojové lode, no ich pancierovanie bolo obetované na úkor rýchlosti. Najznámejší príklad bol bojový krížnik Hood, ktorého pancierovanie bolo obetované na úkor výzbroje a rýchlosti, aj keď výtlakom bol najväčšou bojovou loďou, až do postavenia Bismarcku, čo sa mu stalo neskôr osudné. S ohľadom na tieto zmluvy aj s ohľadom na definovanie bojových krížnikov (ktoré nieje doteraz presne definované), vzhľadom na výtlak triedy Scharnhorst (cez 30 000 t) , pancierovanie 320 - 350 mm aj plánovanú výzbroj (406 mm, ktorá však nikdy nebola osadená), i keď dočasne 280 mm sa trieda Scharnhorst uvádza ako trieda bojových lodí.[1][2]. Argumentom za zaradenie medzi bojové krížniky je vysoká rýchlosť 32 uzlov, ktorá bola v tej dobe na úrovni krížnikov, neskôr aj bojové lode dosahovali porovnateľnú, ba i vyššiu, napr. bojová loď USA Missouri až 33 u). Taktiež hlavná výzbroj bola na úrovni bojových krížnikov, avšak s plánom (nikdy neuskutočnením) na prezbrojenie na vyšší kaliber.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Stránky o bojovej lodi Scharnhorst - po česky
  2. Kosiarz, Edmund - Námorné bitky, nakladateľstvo Pravda

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Bojové lode: Trieda Scharnhorst
War Ensign of Germany 1938-1945.svg
Predchádzajúca trieda: Trieda Bayern (Nemecké cisárstvo) Nasledujúca trieda: Trieda Bismarck
Scharnhorst · Gneisenau