Schindlerov zoznam

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Schindlerov zoznam
Originálny názov Schindler's List
Žáner dráma, vojnový
Dĺžka 197 minút
Štát USA
Pôvodný jazyk angličtina, nemčina, poľština, hebrejčina
Rok 1993
Spoločnosť Universal
Rozpočet 25 miliónov $
Zárobok 317,1 miliónov $
Filmový štáb
Réžia Steven Spielberg
Produkcia Steven Spielberg, Branko Lustig, Gerald R. Molen
Scenár Thomas Keneally, Steven Zaillian
Hudba John Williams
Kamera Janusz Kaminski
Obsadenie
Ďalšie odkazy
IMDb
ČSFD

Film reel.svg Pozri aj Filmový portál

Schindlerov zoznam je film režiséra Stevena Spielberga, natočený podľa skutočných udalostí opísaných v knihe Thomasa Keneallyho. Rozpráva príbeh továrnika Oskara Schindlera (Liam Neeson), ktorý prichádza v roku 1939 do Krakova, aby využil lacnú židovskú pracovnú silu neďalekého geta.

Vznik príbehu[upraviť | upraviť zdroj]

Na základe rozhovorov so "Schindlerovými židmi" a na základe starostlivého štúdia historických dokumentov rekonštruuje Thomas Keneally udalosti, ktoré viedli k záchrane viac než tisícky Židov v koncentračných táboroch. Oskar Schindler bola rozporuplná osoba, ale autor ju nijako neidealizuje. Na pozadí rozprávania o jeho živote vykresľuje obrovské zlo holokaustu. Autor rekonštruuje udalosti veľmi podrobne a v presných súvislostiach. Strhujúce rozprávanie a predovšetkým obrovská výpovedná hodnota robí zo Schindlerovho zoznamu jednu z najlepších kníh s tematikou holokaustu. Film sprevádza hudba Johna Williamsa.

Dej filmu[upraviť | upraviť zdroj]

Dej sa odohráva koncom roku 1939, kedy do Krakova prichádza Oskar Schindler, člen NSDAP a neúspešný priemyselník, ktorý má zálusk na získanie rýchleho bohatstva v podobe továrne na smaltovaný riad. Uzatvára dohodu so židovskými predákmi o poskytnutí finančnej pomoci na odkúpenie továrne. Tá je práve na okraji novovzniknutého krakovského geta. Vo svojej továrni zamestnáva Židov z geta a s ich hľadaním mu pomáha bývalý účtovník židovského pôvodu Isaac Stern, ktorý sa snaží v továrni zamestnať čo najviac ľudí. Továreň prosperuje a Schindler začína zarábať svoje bohatstvo. Novým správcom geta sa stáva Amon Goeth, ktorý má odpor nielen voči Židom, ale i voči životu ako takému. Ku koncu vojny sa správa Tretej ríše rozhodla presunúť všetkých krakovských Židov do Osvienčimu. Schindler tomu chce zabrániť za každú cenu a zachrániť čo najväčší počet ľudí. Dohodne sa preto s Goethem, že od neho Židov kúpi. Spolu s Isaacom Sternom spisuje zoznam Židov ("Schindlerov zoznam"), na ktorom sa objaví viac než 1 200 mien. Židia sú krátko na to transportovaní do novej továrne na výrobu granátov v Svitavách-Brnenci (Protektorát Čechy a Morava). Pri presune sa omylom jeden vlak vypraví do Osvienčimu. Keď sa to Schindler dozvie, bez váhania tam odcestuje, riskujúc tak vlastný život, a úplatkami vykupuje ženy a deti, ktoré tam boli odvezené. Paradoxom jeho novej továrne je to, že žiadne funkčné granáty sama nikdy nevyrobí. Aby továreň nezatvorili a Židov neposlali do koncentračného tábora, nakupuje granáty inde a vydáva ich za svoje. Je isté, že takto to nemôže fungovať donekonečna. Nastáva deň, kedy Schindlerov účtovník, Stern, oznamuje Schindlerovi, že došli peniaze. Zhodou okolností je to deň, kedy sa končí vojna, a Nemecko kapituluje. Schindler ako člen NSDAP musí utiecť, inak by bol súdený ako vojnový zločinec. "Schindlerovi Židia" mu spisujú dobropis, v ktorom popisujú to, ako ich zachránil, a všetci sa pod list podpíšu. Na pamiatku mu dávajú tiež zlatý prsteň, ktorý odliali zo zlatých zubov jedného Žida, a na ktorý vyryjú úryvok z talmudu: "Ten, kto zachráni človeka, zachráni svet". Sanhedrin 4:5. Po veľmi dojemnej scéne, kedy si Schindler uvedomuje, že mohol zachrániť viac ľudí, keby predal svoje auto, odchádza. Druhý deň prichádza oslobodzujúca Červená armáda, ktorá Židov "oslobodí". Koniec príbehu je situovaný do dnešného Jeruzalema, kde je pochovaný Oskar Schindler. K hrobu prichádzajú "Schindlerovi Židia", ktorí prežili, a ich potomkovia, a ako symbol úcty položia na jeho hrob kamienky.

Ohlas príbehu[upraviť | upraviť zdroj]

Kniha Thomasa Keneallyho, spísaná podľa výpovedí pamätníkov (predovšetkým z radov "Schindlerových Židov"), sa stala inšpiráciou pre nakrútenie filmu slávnym režisérom židovského pôvodu Stevenom Spielbergom, ktorý za tento film dostal svojho prvého Oscara za najlepšiu réžiu vo svojej kariére. Splnil tým "povinnosť" voči ostatným Židom a on sám si z tržieb za film nevzal ani dolár.

Napriek tomu, že Spielbergov film sa nehrá na dokument, bol kritizovaný niektorými historikmi (predovšetkým v Poľsku a Česku), že najmä jeho druhá polovica prekrucuje historické fakty (napr. záchranná misia v Osvienčime, nezmyselné tvrdenie, že v brnenskej továrni sa žiaden vojenský materiál nevyrobil, precitlivelá scéna lúčenia sa s väzňami a pod.), čo však umeleckú kvalitu a výsledný dojem z filmu nijako neznižuje.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]