Schwannova bunka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Schwannove bunky sú typ buniek, ktorý patrí do skupiny neuroglií. Nazvané boli podľa nemeckého fyziológa Theodora Schwanna.

Ich funkcia v periférnom nervovom systéme (PNS) je podobná fukcií oligodendroglií v centrálnej nervovej sústave (CNS) - tvorí istú formu izolantu, ktorý zrýchľuje prenos nervového signálu. Rotáciou Schwannovej bunky okolo axónu vzniká myelínová pošva. Na rozdiel od CNS, kde rotuje iba výbežok oligodendroglie, Schwannova bunka rotuje celá a preto môže tvoriť myelín iba pre jeden axón. Ak sa pri prerušení periférneho axónu zachová jeho pošva, zohráva pri následnej regenerácii nervového vlákna úlohu vodiacej štruktúry.

Okrem mechanického významu majú Schwannove bunky význam aj pri metabolizme neurónov. Navyše sa podľa najnovších výskumov ukazuje, že za patologických podmienok je Schwannova bunka schopná fagocytózy.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]