Sečovce

Sečovce
maď. Gálszécs ukr. Сечівці
mesto
Mestský úrad
Pôvod názvu: 1245 – Zeech (Seč) 1435 – Sečovci 1528 – Galäcä 1773 – Gálszécs, Szecžowcze 1786 – Gálszécsch, Szečowcze 1808 – Gál-Szécs, Sečowce 1863 – Gálszécs 1920 – Sečovce
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Trebišov
Región	Zemplín
Časti	Albinov Kochanovce
Nadmorská výška	149 m n. m.
Súradnice	48°42′09″S 21°39′24″V
Najvyšší bod	Koscelok
- výška	200 m n. m.
Najnižší bod	Kochanovce
- výška	110 m n. m.
Rozloha	32,66 km² (3 266 ha)
Obyvateľstvo	8 249 (31. 12. 2011)
Hustota	252,57 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1245
Primátor	MVDr. Jozef Gamrát (NEKA)
PSČ	078 01
ŠÚJ	528722
EČV	TV
Tel. predvoľba	+421-56
Adresa mestského úradu	Námestie sv. Cyrila a Metoda 43/27, 078 01 Sečovce
E-mailová adresa	secovce@stonline.sk
Telefón	056 / 678 24 37
Fax	056 / 678 27 14
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Sečovce
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.secovce.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Sečovčan, Sečovčanka Slovenský portál

Sečovce (maď. Gálszécs, ukr. Сечівці) sú mesto na Dolnom Zemplíne, súčasť okresu Trebišov, Košického kraja, Slovenskej republiky. Intravilán sa rozprestiera na úpätí Slanských vrchov, v nadmorskej výške 110 až 160 m. n. m. juhovýchodne od Dargovského priesmyku prechádzajúc z Podslanskej pahorkatiny do Východoslovenskej nížiny. V západovýchodnom smere mestom preteká potok Trnávka, ktorý je hlavným zdrojom pre vodnú nádrž Sečovce. Pre oblasť Sečoviec je charakteristické mierne teplé a suché podnebie s chladnou zimou.

Archeologické nálezy dokazujú osídlenie priestoru Sečoviec v paleolite. V dobe rímskej malo tunajšie obyvateľstvo obchodné styky s Rímskou ríšou, čomu nasvedčujú nálezy rímskych mincí z okolia. Predpokladá sa, že Sečovce ako obec existujú nepretržite od 9. storočia, pričom prvá písomná zmienka pochádza z roku 1245. Od roku 1414 sa spomínajú ako mestečko. V 17. storočí sa vďaka rozkvetu remeselníctva a obchodu vyprofilovali na dôležité administratívne a obchodné centrum v Zemplínskej župe. V období od polovice 19. storočia do roku 1928 a v rokoch 1949 – 1960 boli Sečovce sídlom okresu.

Dominantným priemyslom je strojárstvo a textilníctvo. Poľnohospodárstvo sa sústreďuje na rastlinnú výrobu – pestovanie obilnín, olejnín a krmovín. Mestom prechádza európska cesta 50 a železničná trať 192.

Geografia

Polohopis

Sečovce ležia na Východnom Slovensku, v blízkosti hraníc s Maďarskom (19 km), Ukrajinou (41 km) a Poľskom (63 km). Od hlavného mesta Bratislavy je vzdialené asi 340 km. Mestom prechádza významná historická obchodná cesta západnovýchodného smeru (Košice – Užhorod), dnes známa ako E50. Z administratívneho hľadiska sú Sečovce obvodným mestom s vlastným notariátom, pričom spadajú do okresu Trebišov v Košickom kraji. Ich súčasťou sú dve mestské časti – Albinov a Kochanovce. Katastrálne územie mesta susedí na západe s katastrom obce Trnávka, na juhozápade s katastrom obce Zbehňov, na juhu tvorí hranicu s katastrami obcí Malé Ozorovce, Veľké Ozorovce, Nový Ruskov, na východe susedí s katastrami obcí Vojčice, Hriadky a Dvorianky, na severe s katastrami obcí Višňov a Bačkov.

Z geomorfologického hľadiska sú Sečovce súčasťou provincie Východopanónska panva, subprovincie Veľká dunajská kotlina, oblasti Východoslovenská nížina, pričom sa mesto rozkladá na prechode celkov Podslanskej pahorkatiny ( podcelok Východoslovenskej pahorkatiny) a Východoslovenskej nížiny. Zo západu obklopujú mesto Slanské vrchy. Centrum mesta leží v nadmorskej výške 149 m. n. m., najvyšším bodom je vrch Koscelok – 200 m. n. m., najnižší bod sa nachádza na východe mestskej časti Kochanovce – 110 m. n. m.

Sečovcami preteká potok Trnávka, do ktorého sa v juhovýchodnej časti extravilánu potok Trnava. Spolu s potokom Miľač je Trnávka zdrojom pre vodnú nádrž Sečovce nachádzajúcu sa na hranici s obcou Trnávka. Medzi prítoky Trnávky patria aj Weissov a Albinovský kanál pretekajúce mestskou časťou Albinov smerom na juhovýchod.

Geológia

Mesto sa rozkladá na dvoch zlomoch – Hrušovský zlom v južnej časti a Albinovský zlom na severozápade katastrálneho územia. Práve pre vzájomnú interakciu tektonických dosiek Slanských vrchov a Východoslovenskej nížiny v Albinovskom zlome dochádza v tejto oblasti k tektonickým zemetraseniam. Geologické podložie územia mesta tvoria sedimentárne horniny z obdobia mladších treťohôr až štvrtohôr (pieskovce, ílovce, štrky, zlepence). Pozostatkom sopečnej činnosti je andezit vyskytujúci sa v horných vrstvách pôdy a taktiež niekoľko minerálov a hornín vzniknutých treťohornou vulkanickou činnosťou (opál, obsidián). V oblasti mestskej časti Albinov sa zachovali sa aj malé ložiská ropy a zemného plynu. V menšom množstve sa tu vyskytuje kamenná soľ.

Podnebie

Sečovce sa nachádzajú v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výraznou amplitúdou medzi letnými a zimnými teplotami, a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. V rámci slovenskej klimatickej klasifikácie mesto spadá do teplej klimatickej oblasti, podoblasti mierne suchej a klimatického okrsku s chladnou zimou.

Priemerná ročná teplota sa pohybuje od 8 do 9 °C. Počet letných dní je okolo 68. Absolútne teplotné minimum bolo - 28 °C, absolútne teplotné maximum dosiahlo hodnotu 37,2 °C. Južná hranica katastrálneho územia mesta, spolu s priľahlou obcou Nový Ruskov patria medzi najsuchšie miesta na Slovensku. Príčinou nízkeho úhrnu zrážok je zrážkový tieň, ktorý vytvára pohorie Slanské vrchy, keďže väčšina zrážok prúdi západnými vetrami. Priemerný ročný úhrn zrážok je cca 564 až 570 mm. Zrážkovo najbohatšie mesiace sú jún, júl a august, Oproti tomu najmenej zrážok spadne vo februári a marci. Snehová pokrývka vydrží približne 62 až 80 dní. V oblasti výrazne prevláda severný vietor, ďalším rozšíreným je juhovýchodný a severozápadný smer vetra. Napr. cesta E50 medzi Kochanovcami a obcou Hriadky je oblasťou s častým výskytom prudkého nárazového vetra severného smeru.

Priemerné počasie pre Sečovce (1931 – 1960)
Mesiac	Jan	Feb	Mar	Apr	Máj	Jún	Júl	Aug	Sep	Okt	Nov	Dec	Rok
Najvyššia priemerná teplota °C (°F)
Priemerná denná teplota °C (°F)	-3.8 (25)	-1.9 (29)	3.2 (38)	9.5 (49)	15 (59)	18.2 (65)	20.3 (69)	19.4 (67)	15.3 (60)	9.3 (49)	3.9 (39)	-0.5 (31)	8,6 (47)
Najnižšia priemerná teplota °C (°F)
Zrážky mm (palce)	30 (1.18)	26 (1.02)	25 (0.98)	38 (1.5)	59 (2.32)	76 (2.99)	70 (2.76)	70 (2.76)	43 (1.69)	42 (1.65)	47 (1.85)	39 (1.54)	565 (22,24)
Zdroj: ÚPN Sečovce 24. august 2011

Dejiny

Pravek

Najstaršie osídlenie mesta sa datuje do neolitu (cca 7000 pred Kr.). V západnej časti katastrálneho územia a v centre mesta sa rozkladalo osídlenie bukovohorskej kultúry, čomu nasvedčujú aj najstaršie archeologické nálezy – škrabadlo z hnedého rádiolaritu, 12 rohovcových odštepov a úštepov a obsidiánový úštep (1958). Náhodné objavy pri výstavbe infraštruktúry ako aj následné archeologické prieskumy odhalili rozsiahle sídliskové objekty v meste a jeho okolí. Roku 1980 objavil archeológ Vojtech Budinský-Krička čepele, odštepy, jadrá a hrudky obsidiánovej suroviny, na základe čoho dospel k názoru, že sa na tomto území nachádzala neolitická dielňa na výrobu obsidiánových nástrojov. Vo vinohradnícko-záhradkárskej oblasti Vinice bol nájdený (1984–1985) keramický materiál kultúry Suciu de Sus zo strednej bronzovej doby.

Počas halštatskej a laténskej doby tu pravdepodobne sídlili Kelti, ktorí územie Zemplína opustili v roku 50 pred Kr.. V 2. a 3. storočí sa na tomto území usadili germánske kmene, ktoré mali obchodné styky s Rímskou ríšou, o čom svedčia nálezy rímskych mincí v blízkosti mesta (Hriadky, Sečovská Polianka). Zo 7. až 9. storočia pochádzajú slovanské sídliská. V oblasti Vinice boli objavené veľkomoravské objekty, v ktorých sa nachádzali pozostatky keramiky, 3 hlinené prasleny, železný pílkovitý nástroj a uhlíky.

Stredovek

Prvou písomnou zmienkou mesta je listina uhorského kráľa Bela IV.. Ňou panovník potvrdzuje, že šľachtic Ján z Trebišova, predal šľachticovi Petrovi zvanému Folthus pozemky dedín Albun (Albinov) a Techna (Dvorianky). Podľa uhorského historika Antona Szirmaya bol šľachtic Ján grófom z rodu Parisovcov. Pri opise hraníc predaných majetkov sa spomína susedstvo s chotárom sídliska Zeech (Sečovce) na západe. Predpokladá sa, že mesto existovalo nepretržite už od 9. storočia. Centrom vtedajších Sečoviec bola terajšia poloha Vinice. O tomto obchode je stručná zmienka aj v listine Varadínskej kapituly z roku 1300.

Na prelome 13. a 14. storočia bol šľachtic Peter, syn Petuna alebo Petena, vlastníkom hradného panstva pozostávajúceho z mestečka Sečovce a okolitých dedín Albinov, Kinčeš, Dvorianky, Hriadky, Višňov, Filovo, Kravany, Stankovce, Parchovany, Sečovská Polianka, Cabov, Bačkov, Dargov, Trnávka a Zbehňov. Šľachtic Peter sa nepridal k Abovcom v konflikte s kráľom Karlom I., čoho následkom bol ich pomstivý útok na Sečovce spojený s rabovaním, vypaľovaním (zhorela aj kúria šľachtica Petra, bol vykradnutý a vypálený aj kostol) a vraždením krátko pred rokom 1312. Peter odolal útoku, no v rokoch 1315 – 1316 sa pokúsil kráľa osobne zabiť, avšak neúspešne. Ušiel do Ruska a kráľ skonfiškoval jeho majetky. V roku 1324 daroval Karol I. panstvo Sečovce verným šľachticom z rodu Bokša.

V roku 1402 sa Sečovce už spomínajú ako mesto. Roku 1437 dostalo mestečko od rímskeho cisára Žigmunda jarmočné a mýtne právo. Konali sa 2 jarmoky ročne – na sviatok Martina a Žofie. Rozvoju však bránia časté boje. V rokoch 1439 – 1459 mesto okupovali bratríci, ktorí tu vybudovali vojenský tábor s hradom. Porazení boli až vojskami kráľa Mateja Korvína v roku 1466. V období 1466 až 1487 si Sečovce prisvojil trebišovský hradný pán a hlavný župan Štefan Perényi. V roku 1494 bol v meste vystavaný rímskokatolícky kostol v gotickom slohu, neskôr viackrát prestavaný a opravovaný.

Novovek

• od 1601 – mesto zaznamenalo väčší rozmach, konali sa tu chýrne jarmoky a výročné trhy
• 1603 – zosnovalo a začalo sa tu Bocskaiho povstanie, za čo sa mesto na dlhšiu dobu dostalo do nemilosti panovníckeho dvora.
• 1633 – prvé cechové listiny poukazujú na to, že v meste boli dobrí kožuchári, neskôr dostali cechové listiny aj krajčíri a kožušníci. Okrem drobných remesiel sa rozvinul aj chov ošípaných a rozsiahle pestovanie víniča
• 1650 – mesto zaznamenalo aj rozmach školstva a dobrý chýr privábil do mesta aj Jána Ámosa Komenského, ktorý sa tu zdržal dlhšiu dobu. Časté boli aj nájazdy lúpežných tlúp a Turkov
• od 1701 – v meste prekvitajú remeslá, čo dokazujú aj názvy ulíc: čižmárstvo, sedlárstvo, hrnčiarstvo... Sečovce sa stávajú významným obchodným strediskom
• 1777 – v rámci Zemplínskej župy sa Sečovce spomínajú ako okres
• 1783 – v Sečovciach bola vybudovaná pošta s prepražným systémom
• 1830 – veľké zemetrasenie zničilo veľkú časť mesta
• 1831 – veľké sedliacke povstanie-poddaní sa domáhali svojich práv
• 1868 – na pošte sídlil nezávislý telegrafný úrad s nepretržitou telegrafnou službou – telegramy odosielali do 16 obcí okresu špeditéri, pešo alebo na koni
• 1873 – výskyt cholery
• 1874 – do Sečoviec boli povozom doručované aj vlakové zásielky zo železničnej stanice Trebišov
• 1890 – v Sečovciach bol založený telefónny úrad. Prvý telefón v meste vlastnil hlavný slúžny okresu Sečovce
• 1895 – veľký požiar zničil takmer celé mesto

Moderné dejiny

• 1904 – vybudovanie železnice v Sečovciach a železničnej stanice. Trať vedie v smere Trebišov - Vranov nad Topľou.
• 1924 – do tohto roku bolo celé mesto zelektrifikované.
• 1927 – prvé rádio v Sečovciach, ktoré vlastnil Andrej Sabol, majiteľ reštaurácie Slovák na Ternave.
• 1928 – do tohto roku bolo mesto sídlom okresu so 63 obcami a 14 notariátmi.
• 1942 – deportovaná väčšina občanov židovskej národnosti do koncentračných táborov v Poľsku a Nemecku
• 1944
  • jún – nemecká armáda začína v priestore budovať obranné postavenia
  • 1. december – 15. útočná ženijná brigáda pod velením plukovníka M. D. Baroša obsadila Hriadky a získala prístup k Sečovciam
  • 2. december – o polnoci začala bitka o mesto, ktorá sa skončila obsadením mesta 107. a 11. streleckým zborom Červenej armády a ústupom nemeckých vojsk do obranného postavenia Gisela Stellung v oblasti Dargovského priesmyku
• 1946–1947 – povojnová obnova elektrifikácie, telekomunikácie, budovy pošty, železničnej stanice, kostolov a vybudovanie finančnej budovy.
• 1948
  • Kochanovce boli zlúčené so Sečovcami
  • bola zriadená strojová a traktorová stanica (STS) ktorej vozový park pozostával zo 14 zahraničných traktorov a pracovalo v nej okolo 25 zamestnancov
• 1949 – Sečovce sa opäť stávajú okresným mestom
• 1954 – začalo fungovať Vlastivedné múzeum (neskôr sa prevádzka presťahovala do Trebišova)
• asi 1956 – Albinov bol zlúčený so Sečovcami
• 1958 – bola vybudovaná nová budova kultúrneho domu na základoch barónskeho Fischerovho kaštieľa
• 1958 – prvý televízny signál v Sečovciach bol zachytený v zasadacej miestnosti Okresného národného výboru. Prvý televízor mal Štefan Róžai.
• 1960 – vznikol okres Trebišov. Množstvo okresných úradov a oddelení sa presťahovalo do Trebišova. Sečovce boli taktiež súčasťou tohto okresu.
• 1961 – od tohto roku ZŠ na ulici Komenského pravidelne organizuje Poddargovské hry žiakov
• 1969 – odhalenie pamätnej tabule padlých spoluobčanov v druhej svetovej vojne na priečelí kultúrneho domu

Súčasnosť

• 2002 – uskutočnila sa prestavba Námestia Sv. Cyrila a Metoda a osadenie súsošia solúnskych bratov Sv. Cyrila a Metoda.
• 2006 – otvorené nové námestie s fontánou.

Symboly mesta

Mestské symboly sú registrované v Heraldickom registri Slovenskej republiky. Patria k nim erb mesta Sečovce, vlajka mesta Sečovce, pečať mesta Sečovce a mestské insígnie.

Erb mesta tvorí štít s vyobrazením striebornej orlice so strieborným polmesiacom v pravom spodnom rohu a hviezdou v ľavom hornom rohu štítu. Erb pochádza z pečatidla zo 16. storočia (zachoval sa na písomnostiach z rokov 1684 a 1696) s kruhopisom SIGILLVM. OPPIDI . * . GALSZECS – tb. XXII. Erb znázorňuje znamenie rodu Gálszéciovcov, ktorý vlastnili mesto.

Mestská vlajka pozostáva z troch horizontálnych pruhov. Farba pruhov je zhodná s vlajkou Slovenskej republiky - biela (horný pruh), modrá (stredný pruh) a červená (dolný pruh). Vlajka je zakončená dvoma cípmi.

Pečať mesta Sečovce tvorí erb mesta Sečovce s kruhopisom: „MESTO SEČOVCE“. Pečať mesta sa používa na dôležitých úradných dokumentoch a listinách oznamov mestského úradu.

Mestské insígnie predstavujú kovovú primátorskú reťaz na ktorej je upevnená kruhová medaila s vyobrazením erbu mesta s nápisom Mesto Sečovce. Insígnie používa primátor mesta, zástupca primátora mesta, alebo poverený poslanec pri slávnostných zasadaniach mestského zastupiteľstva, oficiálnych prijatiach predstaviteľov politického a verejného života Slovenskej republiky, oficiálnych prijatiach predstaviteľov iných štátov a miest, iných významných slávnostných príležitostiach alebo občianskych obradoch organizovaných Mestským úradom. Insígnie mesta uchováva primátor mesta.

Samospráva

Na čele mesta stojí primátor, ktorý je predstaviteľom a najvyšším výkonným orgánom mesta. Mestské zastupiteľstvo je 12-členný zbor zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách občanmi mesta. Funkčné obdobie Mestského zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva.

Funkčné obdobie	Meno primátora	Politická strana
1998 - 2002	JUDr. Vlastimil Ondrejka	ANO
2002 - 2010	RNDr. Monika Bérešová	ANO, neskôr nezávislý
2010	MVDr. Jozef Gamrát	nezávislý

Demografia

Ku 31. decembru 2009 malo mesto 8 271 obyvateľov, z toho 48,98 % mužov a 51,02 % žien.

Rok Počet obyvateľov 1869 4 282 1880 4 014 1900 3 933 1910 3 284 1970 5 776 1980 6 145 1991 6 705 2001 7 819 2006 8 000 2009 8 271 2010 8 125

Národnostné zloženie mesta podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001:

Poradie	Národnosť	Percentuálne zastúpenie
1.	Slováci	95,89%
2.	Rómovia	2,17%
3.	Česi	0,47%
4.	Maďari	0,22%
5.	Ukrajinci	0,17%
6.	Rusíni	0,13%

Príslušnosť k vierovyznaniu podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001:

Poradie	Vierovyznanie	Percentuálne zastúpenie
1.	Rímskokatolíci	47,05%
2.	Gréckokatolíci	25,71%
3.	Bez vyznania	18,11%
4.	Neuvedené	4,09%
5.	Evanjelici	1,89%
6.	Pravoslávni	0,33%
7.	Iné	0,03%

Ekonomika

Továreň Silometal

Továreň Palma - Agro

Poľnohospodárstvo

Na poliach v katastrálnom území mesta sa pestujú hlavne obilniny (pšenica, jačmeň, ovos, kukurica siata), olejniny (repka olejná, slnečnica ročná), repa obyčajná, sója fazuľová. Živočíšna výroba sa zameriava na hovädzí dobytok a ošípané.

Poľovnícke združenie Ternava pôsobí v 3 932 ha revíry s prevažným výskytom srnčej, bažantej a zajačej zvery. Počet ulovenej zvery v roku 2008) – srnčia 19, čierna 2, zajace 30, bažanty 90 a líšky 21.

Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu Sečovce eviduje za rok 2008 úlovok 1 471 kusov rýb (3 366,83 kg) – kapor obyčajný 1 310 (3 004,21 kg), zubáč veľkoústy 100 (194,22 kg), amur biely 35 (161,5 kg) a i.

Doprava

Mestom prechádza medzinárodná cesta E50 a E58. Nachádza sa tu čerpacia stanica Slovnaft, niekoľko autoservisov, pneuservis a odťahová služba NAMK. Autobusové spojenie zabezpečuje stanica SAD v centre a niekoľko autobusových zastávok (Albinov, Kochanovce a i.).

Severojužným smerom prechádza Sečovcami železničná trať železničná trať číslo 192, na ktorej od roku 2003 funguje len nákladná doprava. V Albinove sa na trať napája koľaj colného skladu Malex 3.

Dôležité firmy

• Východoslovenské energetické závody - odštepný závod Sečovce
• Silometal - výroba kovových síl a zásobníkov
• Palma Group - výroba jedlých rastlinných olejov
• Sonap - textilná výroba (pracovné a zdravotnícke odevy a plášte, spodná bielizeň, posteľná bielizeň)
• Valter - výroba ponožiek a elastických nití
• Rokosan - výroba organických hnojív
• Lesy SR - ťažba a spracovanie dreva
• Malex 3 - colný sklad v mestskej časti Albínov
• Šimkovič - Protektor - výroba protektorovaných pneumatík

Verejné ustanovizne

• Mestský úrad
• Školský úrad
• Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove - vysunuté pracovisko Sečovce

Kultúra

Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie

Pomník Červenej armády

Súsošie sv. Cyrila a Metoda

Prícestná socha Piety

Divadlo

V meste sa nachádza len Mestské kultúrne stredisko.

Kino

V meste sa nachádza Kino Prameň.

Hudba

V meste pôsobí Mestská hasičská dychová hudba. Významné je aj pôsobenie Základných umeleckých škôl a detského folklórneho súboru Pavička.

Stavby

V meste je gréckokatolícky chrám Sv. Cyrila a Metoda, ktorý je novostavbou na mieste starého kostola, vybudovaného roku 1885, zničeného v druhej svetovej vojne. Na námestí sv. Cyrila a Metoda sa nachádza viacero meštianskych a remeselníckych domov z 18. až 19. storočia.

Pamiatky

Medzi najvýznamnejšie pamiatky mesta patrí rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie postavený v roku 1494 v gotickom slohu, niekoľkokrát upravovaný a barokizovaný. Veža kostola má výšku 56 m a je v nej umiestnený zvon s hmotnosťou 1,3 tony z roku 1667. Z historického inventára sa zachovali lavice z 18. storočia a obraz Sviatosti z roku 1838. Vnútri kostola je umiestnená Prícestná socha Piety, kamenná ľudová baroková socha. Medzi významnejšie sakrálne pamiatky patrí aj gotický náhrobok a kaplnka z 18. storočia na miestnom cintoríne a kamenný kríž z roku 1888 v mestskej časti Albinov. Jedinou zachovalou pamiatkou v minulosti početnej židovskej obce, ktorá tu mala vlastnú synagógu v rokoch 1873 až 1976, je starý židovský cintorín. Najnovšou pamiatkou je bronzové súsošie sv. Cyrila a Metoda osadené roku 2002 na rovnomennom námestí.

Pomníky

Na pamiatku oslobodenia mesta počas druhej svetovej vojny sovietskou armádou bol na mieste zničeného evanjelického kostola postavený podľa návrhu kpt. S. F. Gurjanova Pomník Červenej armády, slávnostne odhalený 24. júna 1945. Na priečelí kultúrneho domu sa nachádza Pamätná tabuľa padlých spoluobčanov v druhej svetovej vojne a na priečelí Klubu dôchodcov je osadená pamätná tabuľa Jána Murína. Na miestnom cintoríne sa nachádza aj Pomník na pamiatku Východoslovenského roľníckeho povstania a výskytu cholery.

Parky

Najvýznamnejším parkom je Lesopark pri bývalom Molnárovom kaštieli, ktorý obsahuje viacero rôznych exotických drevín.

Masmédiá

Sečovský obzor sú noviny oficiálne vydávané mestským úradom v perióde raz mesačne. Noviny fungujú už od roku 1994 a obsahujú články z diania v meste, oznamy mestského úradu, kultúrny a športový servis, policajný zápisník a spoločenskú kroniku. Sečovčan je mesačník vydávaný miestnym občianskym združením Sečovčan. Noviny začali svoju činnosť roku 2006. Náplňou novín sú články a informácie o udalostiach v meste a blízkom okolí, spoločenská rubrika, zaujímavosti z histórie mesta, poradňu a športový servis. Redakcie oboch novín sa zlúčili v roku 2010 a fungujú pod názvom Sečovčan. Okrem týchto médií funguje od roku 2008 Mestská káblová televízia a vysiela informačné relácie mestského úradu. V roku 2013 bolo vydané prvé číslo novín Sečovce Inak, ktoré sú distribuované zdarma do domácností v meste. Noviny sú protestom rovnomenného občianskeho združenia voči politike vedenia mesta.

Pravidelné podujatia

• Dni mesta Sečovce je slávnosť organizovaná na pamiatku založenia mesta, ktorá sa koná zvyčajne v máji a jej súčasťou sú kultúrne, športové akcie a typický trh remeselníkov.
• Pamiatková slávnosť na počesť výročia oslobodenia mesta v druhej svetovej vojne sa organizuje pri pamiatke oslobodenia mesta v druhej svetovej vojne za účasti zástupcov mesta, armády SR a vojnových veteránov 2. decembra pri pomníku Červenej armády.
• Slávnostné stavanie mája je každoročná ľudová tradícia uskutočňovaná na námestí, 30. apríla
• Sečovská desiatka sú preteky v behu na 10 km organizované Sečovským atletickým klubom
• Zjazd historických vozidiel sa koná v júni
• Poddargovské hry žiakov sú každoročne organizované ZŠ Komenského na konci mája. Súťažia v nich žiaci z okolitých základných škôl v atletike, futbale a hádzanej.
• Polnočný sviatočný koncert mestskej hasičskej dychovej hudby sa koná na Štedrý večer pred polnočnou sv. omšou na námestí pod vianočným stromčekom.
• Výstava ovocia a zeleniny je výstava miestneho záhradníckeho klubu, ktorá sa koná v jesenných dňoch.

Šport

Futbal

Najstarším a v súčasnosti (2011) aj hlavným športovým klubom v Sečovciach je mestský futbalový klub FK Slavoj Sečovce, ktorý v sezóne 2010/2011 pôsobí v 3. lige. B-tím klubu, FK Sečovce "B" Dargov, sídli v obci Dargov a rovnako ako futbalový klub FK Roma Sečovce, ktorý združuje hráčov rómskej národnosti, súťaží v A skupine II. triedy.

Hádzaná

Dlhodobú tradíciu mal v meste hádzanársky klub ŠKP Sečovce, ktorý dosiahol niekoľko úspechov slovenskej extralige a európskej Lige majstrov. Avšak klub bol rozpustený roku 2007, kvôli existenčným problémom. Jeho skromným nástupcom je HK Veterán Sečovce, ktorý organizuje starších hráčov, najmä z bývalého ŠKP Sečovce. Väčšinu podujatí tvoria exhibičné turnaje.

Volejbal

Jedným z klubov loptových športov je aj volejbalový klub VK Sečovce, hrajúci v trebišovskej Mestskej volejbalovej lige.

Tenis a bedminton

V meste funguje tenisový klub TK "Senior" Sečovce, ktorý organizuje vlastné turnaje, a taktiež bedmintonový klub BK ZŠ Sečovce.

Atletika

Sečovský atletický klub pravidelne organizuje súťaž vo vytrvalostnom behu Sečovská desiatka.

Jazdectvo

Neolympijské športy majú zastúpenie aj v jazdeckom klube JK Noxwel, ktorý 4. až 5. septembra 2010 organizoval nultý ročník jazdeckých pretekov.

Poľovníctvo a rybolov

Poľovníci sa organizujú v poľovníckom združení PZ Ternava. V meste sídli aj miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu, Mo SRZ Sečovce.

Športoviská

• futbalový štadión FK Slavoj Sečovce a FK Roma Sečovce
• hádzanárska športová hala bývalého klubu ŠKP Sečovce
• tenisový kurt Tenisového klubu "Senior"
• športový areál Spojenej školy, Kollárova 17

Zdravotnícke zariadenia

Mestská poliklinika

• Mestská poliklinika
• Stanica Záchrannej zdravotnej služby Resustic Zemplín
• lekárne
• zubný technik, stomatologická ambulancia, oftalmologická, kardiologická a urologická ambulancia

Školstvo

Základná škola Komenského

Budova gymnázia

Základné školy

• ZŠ Obchodná 5
• ZŠ Komenského 4
• ZŠ Svätej rodiny
• Špeciálna ZŠ

Stredné školy

• Spojená škola, Kollárova 17

Vysoké školy

• Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad Váhom - vysunuté pracovisko (bakalárske štúdium externou formou), Kollárova 17

Umelecké školy

• Základná umelecká škola (výtvarný, hudobný, tanečný a dramatický odbor)
• Základná umelecká škola Sv. Cecílie

Osobnosti

Rodáci

• Štefan Sečovský (16. storočie) cirkevný spisovateľ, kazateľ, skladateľ, pedagóg, reformátor školstva
• Andrej Fáy (1786–1864) advokát, podnikateľ, štátny úradník (politik), spisovateľ, dramatik, prekladateľ, reformátor školstva
• Emery Roth (1871–1948) architekt, podnikateľ
• Ján Murín (1913–1990) pedagóg, teológ, bojovník proti totalitnému režimu, spoluzakladateľ kultúrno-náboženského spolku Jednota sv. Cyrila a Metoda
• Ján Bavorský (1918) právnik, univerzitný profesor
• Ján Kovaľ (1918–1976) účastník SNP, generálmajor vojenského letectva ČSLA, letecký inžinier, vysokoškolský pedagóg
• Štefan Korčmároš (1919–1985) pedagóg, dejepisec, múzejník, kronikár
• Vojtech Jenčík (1920–1976) teológ, básnik, prekladateľ, bojovník proti totalitnému režimu
• Jozef Sabo (1922) generálmajor vojenského zdravotníctva ČSLA, očný lekár
• Jozef Švagrovský (1921–1985) paleontológ, univerzitný profesor
• Andrej Mikloš (1924–2002) ekonóm, vysokoškolský pedagóg, zakladateľ kultúrneho spolku Zemplínsky valal v Bratislave
• Gejza Šimanský (1924–2007) farmaceut, futbalista (prvý slovenský kapitán česko-slovenskej futbalovej reprezentácie), futbalový tréner
• Ján Karel (1924–2005) strojársky inžinier, futbalista
• Dionýz Čollák (1926–2004) veterinárny lekár, vysokoškolský profesor
• František Patočka (1927–2002) sochár
• Michal Besterci (1937) vedecký pracovník v oblasti hutníctva
• Andrej Barla (1940) kameraman, fotograf
• Anton Biňarský (1944) strojársky inžinier, hudobník (akordeonista, huslista, klarinetista, saxofonista), hudobný pedagóg, kapelník (dirigent)
• Stanislav Bubán (1961) maliar, vysokoškolský pedagóg
• Ingrid Timková (1967) herečka, režisérka, vysokoškolská pedagogička
• Ingrid Lukáčová (1969) pedagogička, poetka

Významné osobnosti

• Štefan Gáboréczy (16. storočie) cirkevný spisovateľ
• Herman Jarkovský (1898–?) obchodník, fotograf, hudobník (huslista, violončelista), hudobný pedagóg
• Alojz Schronk (1883–1966) skladateľ, hudobník (organista, huslista, trúbkár), hudobný pedagóg, kapelník (dirigent), rečník, zakladateľ Sečovskej hasičskej dychovej hudby
• Ján Danko (1902–2002) samostatne hospodáriaci roľník, politik (starosta Albinova)
• Július Muľarský (1910) funkcionár KSČ, účastník SNP
• Mikuláš Kasarda (1925) pedagóg, básnik
• Ján Ordoš (1952–2005) etnograf
• Karel Adam (1953) huslista, skladateľ, dirigent, riaditeľ divadla Romathan

Literatúra

• POLLA, Belo; VINDIŠ, Imrich. Východoslovenské hrady a kaštiele. Redakcia Dominik Hudec, František Oktavec, Oľga Rázgová; ilustrácie Ondrej Grega, Široký; Fotografie Belo Polla, Imrich Vindiš, Blanka Kovačovičová, et al.; lektorácia Štefan Pisoň. 1. vyd. Martin : Osveta, 1956 (1956-8-9 tlač). 152 s. Kapitola Zemplín, s. 109, 110.
• KORČMÁROŠ, Štefan. Vlastivedné prechádzky po Trebišovskom okrese. Trebišov : Okresné pedagogické stredisko Trebišov, 1967.
• KORČMÁROŠ, Štefan. Na Dargovskom fronte. Trebišov : Okresný národný výbor Trebišov Odbor školstva a kultúry, 1969.
• KORBEĽ, Svetozár. Pamätnica 25 rokov STS a OPS. Redakcia Terézia Szalayová; Technický redaktor Alojz Mikuš; lektorácia Ján Kuchár, Jozef Šesták; úvod Pavol Molnár; návrh prebalu a väzby Jozef Veneni. 1. vyd. Bratislava : Generálne riaditeľstvo STS a OPS v Rovinke, Príroda, 1974. 333 s. Číslo publikácie 3532. Podkapitola STS Sečovce, s. 281, 282.
• BAJCUROVÁ, Katarína; BEŇOVSKÝ, Boris; ČAPLOVIČ, Dušan, Juraj Fačko, Ján Hrinda, Ľubomíra Kaminská, Štefan Kundek, František Kvotidian, Andrej Lukáč, Martin Mihály, Imrich Michnovič, Jozef Repčák, Pavol Ružan, Michal Slivka, Juraj Sobek, Miloslava Sokolová, Mária Spoločníková, Ladislav Tajták, Artur Takáč, Ferdinand Uličný, Viera Žemberová, Juraj ŽadanskýDejiny Trebišova. Ed. Ladislav Tajták; redakcia Ján Chovanec, Mikuláš Jáger, Ján Kríž, Štefan Kundek, František Kvotidian, Andrej Lukáč, Ondrej Oleňák, Pavol Ružan, Juraj Sobek, Ladislav Tajták; Lektorácia Vojtech Budinský-Krička, Zdenka Holotíková, Ivan Chalupecký, Mária Lamtová, Richard Marsina, Štefan Ondrej; fotografie Milan Kaľavský, Michal Slivka, Ľudovít Spoločník, Ferdinand Uličný; grafická úprava Tatiana Tarhaničová; zodpovedná redaktorka Daniela Leukaničová. 1. vyd. Trebišov : Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1982. 692 s. (URBS.) 83-031-82. S. 20, 24, 92, 99, 118, 119, 120, 122, 124, 127, 167, 178, 188, 218, 237, 241, 245, 253–256, 257, 267, 268, 272, 294, 315–319, 323, 324, 342, 343, 351, 352, 354, 358, 364, 365, 367, 377, 385–387, 389, 392, 394, 399, 400, 402–405, 407, 409, 414, 415, 418, 419, 421–423, 429, 432, 441, 445, 447, 449, 459, 463, 467, 469, 473, 478, 483, 492, 493, 500, 506, 509, 514, 515, 517, 536, 540, 542, 548, 557, 576, 579, 618. (po slovensky, resumé po rusky a po maďarsky)
• Kolektív autorov. Gymnázium Sečovce - história a súčasnosť. 1. vyd. Sečovce : Gymnázium Sečovce, 2004. 199 s. ISBN 80-969188-2-6.
• MAGYAR, Július; GAČKOVÁ, Lýdia; KÓNYA, Peter, Ferdinand Uličný, Miloslava Bodnárová, Juraj Žadanský, Ján Ordoš, Ladislav BartkoSečovce. Ed. Ján Ordoš; Fotografická príloha Vladimír Vološín; anglické resumé Ľubomír Oboril; recenzia Michal Otčenáš, Darina Vasiľová; sadzba a grafická úprava textovej časti Anna Mačová. 1. vyd. Sečovce : L.I.M. Sk, 1998. 199 s. ISBN 80-968043-8-3. (po slovensky, resumé po slovensky a po anglicky)
• MIŇOVÁ, Slávka; MIŇO, Štefan. Sečovce. Košice : Mesto Sečovce, 2006.
• JAKUBEC, Michal; NOVÝKMEC, Peter. Dargovský priesmyk (december 1944 - január 1945). 1. vyd. Trebišov : Slovenský zväz protifašistických bojovníkov Oblastný výbor Trebišov, Klub vojenských dôchodcov Trebišov, Klub vojenskej histórie Trebišov, 2007. 44 s. Kapitola Východoslovenská operácia, s. 12.
• KORČMÁROŠ, Štefan. Sečovské obrázky. Ed. Peter Sklenčár. Košice : Pastel Sečovce, 2010. 118 s. ISBN 978-80-89412-10-5.
• SKLENČÁR, Peter. Sečovce na starých fotografiách. Ilustrácie Ondrej Grega, Široký; Obálka Peter Sklenčár ml.. 1. vyd. Sečovce : Dubnický technologický inštitút, 2012. 118 s. ISBN ISBN 978-80-89400-40-9.

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Sečovciach
• Zoznam ulíc a námestí v Sečovciach

Iné projekty

Commons

Wikislovník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sečovce
• Wikislovník ponúka heslo slovníka Sečovce

Externé odkazy

• Oficálne stránky mesta