Sechmet
 |
Tomuto článku chýbajú odkazy na zdroje a môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné overiť. Pomôžte Wikipédii a citácie, odkazy na zdroje doplňte do článku. |
Sechmet (staroeg. sḫmt) alebo Sachmet alebo Sachet alebo Sekmet, alebo Sakmis alebo Sachmis (starogr. Σαχμις), bola pôvodne hornoegyptská bohyňa vojny. V tejto funkcii bola považovaná za ochrankyňu faraóna v boji, ktorá ohnivými šípmi kosí jeho nepriateľov. Sechmet bola povestná svojou krvilačnosťou a neukojiteľnou túžbou po krvi, takže sa hovorilo, že zmar a ničenie sú balzámom pre jej srdce. Po zjednotení Egypta faraónmi z Horného Egyptu prenikla Sechmet do Dolného Egyptu a vytlačila z pozície bohyne boja a krvi dolnoegyptskú Bast. Noví vládcovia ustanovili jej kult v svojom sídelnom meste Mennofer.
Sechmetino meno dobre vystihuje jej právomoci. Znamená „Tá, ktorá je silná“. Jej ďalšie tituly sú: „Tá, pred ktorou sa zlo trasie“, „Pani hrôzy“, „Vládkyňa zabíjania“, „Pomstiteľka neprávostí“. V spojitosti s krvou bola bohyňa označovaná ako Šarlátová pani a bola spájaná aj s menštruáciou.
Obsah |
[upraviť] Podoba
Sechmet bola zobrazovaná ako levica alebo ako žena s hlavou levice odetá v červenom, farbe krvi. Na jej odeve sa niekedy na úrovni pŕs objavuje ružicový motív, v staroveku symbol spájaný s levmi. V Leontopole (Taremu) boli v Sechmetinom chráme držané skrotené levy.
[upraviť] Sechmet ako bohyňa deštruktívnej energie slnka
Podľa mytológie bola Sechmet dcérou boha Réa. Zosobňovala jeho oko, pálivú moc slnka, ktoré prinášalo pomstu zločincom a nespravodlivým. Z tejto funkcie vyplynul Sechmetin patronát nad bojom a zabíjaním a tiež nad ničivou silou slnečných lúčov. Sechmet bola označovaná ako Pani plameňov. Podľa mýtov dala vzniknúť egyptskej púšti svojim ohnivým dychom.
Po každom boji Egypťania pripravovali na Sechmetinu počesť slávnosť, ktorá mala krvilačnú bohyňu upokojiť a zažehnať ďalšie ničenie. Pri týchto sviatkoch ľudia tancovali, zabávali sa a pili veľké množstvo piva. Táto slávnosť mala tiež pôvod v mýte. Ré pôvodne stvoril Sechmet, aby sa pomstil ľuďom, ktorí sa usilovali o jeho moc. Sechmetin neuhasiteľný smäd po krvi ale viedol k tomu, že zničila takmer všetkých ľudí, a tak ju Ré oklamal a opil ju pivom zmiešaným s granátovým jablkom (aby malo červenú farbu krvi). Sechmet sa pivom tak opila, že ju prešla jej krvichtivosť a premenila sa na láskavú Hathor.
[upraviť] Kult
| Sechmet (sḫmt) v hieroglyfoch | |||||
|
Sechmetini kňazi museli každý deň v roku vykonať obrady pred inou sochou bohyne, aby uzmierili jej hnev. Predpokladá sa, že preto v zádušnom chráme Amenhotepa III. na západnom brehu Nílu stálo na 700 Sechmetiných sôch. Tiež sa tradovalo, že jej kňazi, aby uchránili jej sochy pred krádežou alebo vandalizmom, ich pokrývali vrstvou antraxu, takže Sechmet bola považovaná aj za tú, ktorá prináša choroby a môže ich, ak je uzmierená modlitbou, i vyliečiť. Slovo Sechmet sa počas Strednej ríše stalo synonymom pre doktorov a chirurgov. Schopnosti jej kňazov sa údajne tiež vyrovnali lekárskym.
[upraviť] Sechmet a iné bohyne
Po splynutí hornoegyptských a dolnoegyptských náboženských predstáv dostala Sechmet nové miesto v božskom panteóne. Ako Hathor bola považovaná za matku Nefertuma, mladej podoby boha-stvoriteľa Atuma, a stotožnená s manželkou Nefertumovho otca Ptaha.
Hoci bola pôvodne Sechmet stotožňovaná s Hathor, v priebehu storočí sa vyvíjali tieto dve bohyne jednotlivo, pretože ich kompetencie boli výrazne odlišné. Neskôr Sechmet sčasti asimilovala veľká božská matka Mut, ktorá prijala znaky Sechmet, Hathor aj dolnoegyptskej Bast.
[upraviť] Iné projekty
|
|||||||||||||
