Sedem hlavných hriechov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Sedem smrteľných hriechov je podľa rímskokatolíckej tradície sedem hriechov, ktoré sú zväčša pôvodom ďalších hriechov. Sú to:

  1. pýcha (lat. superbia)
  2. lakomstvo (lat. avaritia)
  3. závisť (lat. invidia)
  4. (zlý) hnev (lat. ira)
  5. smilstvo (lat. luxuria)
  6. obžerstvo (lat. gula)
  7. lenivosť (lat. acedia)[1] - duchovná znechutenosť

Pojem hlavného hriechu[upraviť | upraviť zdroj]

Pojmom hlavný hriech sa nemyslí hriech, ktorý je pred Bohom najvážnejší, najťažší či „najsmrteľnejší“. Hlavný znamená, že hriech vychádza z hlavy (lat. caput), preto sa v iných jazykoch nazývajú aj kapitálne hriechy.

Iné pomenovanie je kardinálny hriech, z lat. cardo - pánt (prenesene okolo ktorého sa všetko otáča). Ide o stavy mysle, okolo ktorých sa „otáča“ celá hriešnosť človeka. Ide teda o hriechy a ľudské slabosti, z ktorých najčastejšie vychádza ďalšie hriešne konanie.

Hlavnými hriechmi sa nazývajú preto, lebo plodia iné hriechy a iné neresti.

Biblia z hľadiska závažnosti delí hriech na dve kategórie:

  • hriech na smrť (hriech vedúci k smrti)
  • hriech nie na smrť (hriech nevedúci k smrti)

1 list Jána 5,16-17:

»Keby niekto videl svojho brata, že hreší hriechom nie na smrť, bude prosiť za neho, a Boh mu dá život, tým, ktorí hrešia nie na smrť. Je hriech na smrť, o tom nehovorím, aby o ten prosil. Každá neprávosť je hriechom, ale je hriech nie na smrť.« (Roháčkov preklad)

»Keď niekto vidí, že sa brat dopúšťa hriechu, ktorý nevedie k smrti, nech prosí, a Boh mu dá život, totiž tým, ktorých hriech nevedie k smrti. Je hriech, ktorý vedie k smrti; o takom nehovorím, aby brat zaň prosil. Každá neprávosť je hriechom, ale je aj hriech, ktorý nevedie k smrti.« (ekumenický preklad)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.rkfu-sala.sk/document.php?id=124 (archivovaná verzia)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]