Sedimentárne fácie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Sedimentárna fácia je označenie predpokladaného prostredia vzniku usadenej horniny. Charakterizuje ju súbor znakov, ktoré určujú za akých podmienok sediment vznikal.

V prípade deskriptívneho hodnotenia celkovej litológie sa používa na označenie konkrétnych horninových telies ako tzv. litofácia, napríklad fácia hľuznatých vápencov. V prípade definovania na základe skamenelín možno hovoriť o biofáciách. Podobne existujú aj ichnofácie, čo sú prostredia rozoznávané na základe stôp po činnosti živočíchov, tzv. ichnofosílií. Pre sedimentológiu má tiež význam výskyt mikrofácií, definovaných na základe mikroskopického štúdia hornín.

Termín fácia, ktorý bol významným prínosom k základom modernej stratigrafie zaviedol švajčiarsky geológ Amanz Gressly v roku 1838.

Eolické prostredie, údolie Timna, Negevská púšť, Izrael
Rífová fácia, typická veľkou akumuláciou živých organizmov, väčšinou tvorená vápencom
Sedimentárne fácie - depozičné prostredia
Kontinentálne Subaerické Reziduálne
Eolické
Glaciálne
Vulkano-terestriálne
Subakválne Fluviatilné
Limnické
Prechodné Deltové Brakické (kaspibrakické a eubrakické)
Lagunárne
Hypersalínne
Supralitorál Rífová fácia
Morské
Eulitorál
Sublitorál
Hlbšie nereitikum Pelagická - šíromorská fácia
Batyál
Abysál
Hadál

Rozoznávanie typov sedimentačného prostredia[upraviť | upraviť zdroj]

Sedimentačné prostredia sa vo fosílnych sedimentoch rozoznávajú na základe kombinácie faciálnej analýzy, sedimentárnych textúr a fosílií. Z fosílií sú najdôležitejšie vedúce skameneliny, ktoré jednoznačne indikujú prostredie v ktorom žili. Štúdium fosílnych sedimentačných prostredí je založené na poznaní súčasných.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.