Sedimentárne fácie
Sedimentárna fácia je označenie predpokladaného prostredia vzniku usadenej horniny. Charakterizuje ju súbor znakov, ktoré určujú za akých podmienok sediment vznikal.
V prípade deskriptívneho hodnotenia celkovej litológie sa používa na označenie konkrétnych horninových telies ako tzv. litofácia, napríklad fácia hľuznatých vápencov. V prípade definovania na základe skamenelín možno hovoriť o biofáciách. Podobne existujú aj ichnofácie, čo sú prostredia rozoznávané na základe stôp po činnosti živočíchov, tzv. ichnofosílií. Pre sedimentológiu má tiež význam výskyt mikrofácií, definovaných na základe mikroskopického štúdia hornín.
Termín fácia, ktorý bol významným prínosom k základom modernej stratigrafie zaviedol švajčiarsky geológ Amanz Gressly v roku 1838.
.JPG)
| Sedimentárne fácie - depozičné prostredia | ||
|---|---|---|
| Kontinentálne | Subaerické | Reziduálne |
| Eolické | ||
| Glaciálne | ||
| Vulkano-terestriálne | ||
| Subakválne | Fluviatilné | |
| Limnické | ||
| Prechodné | Deltové | Brakické (kaspibrakické a eubrakické) |
| Lagunárne | ||
| Hypersalínne | ||
| Supralitorál | Rífová fácia | |
| Morské | ||
| Eulitorál | ||
| Sublitorál | ||
| Hlbšie nereitikum | Pelagická - šíromorská fácia | |
| Batyál | ||
| Abysál | ||
| Hadál | ||
Rozoznávanie typov sedimentačného prostredia[upraviť | upraviť zdroj]
Sedimentačné prostredia sa vo fosílnych sedimentoch rozoznávajú na základe kombinácie faciálnej analýzy, sedimentárnych textúr a fosílií. Z fosílií sú najdôležitejšie ekologicky významné skameneliny, ktoré jednoznačne indikujú prostredie, v ktorom žili. Napr. planktonické dierkavce alebo amonity indikujú šíromorské prostredie s normálnou salinitou. Nálezy zubov nosorožcov alebo deinotérií, však indikujú kontinentálne podmienky. Štúdium fosílnych sedimentačných prostredí je založené na poznaní súčasných.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
